Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   lv Iepirkšanās

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [piecdesmit četri]

Iepirkšanās

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Es--ēl-s-----rk- d-----. E_ v____ n______ d______ E- v-l-s n-p-r-t d-v-n-. ------------------------ Es vēlos nopirkt dāvanu. 0
Ale nič príliš drahé. Be---e-o -ā-āk----gu. B__ n___ p____ d_____ B-t n-k- p-r-k d-r-u- --------------------- Bet neko pārāk dārgu. 0
Možno kabelku? Var-ūt-r--as-omiņu? V_____ r___________ V-r-ū- r-k-s-o-i-u- ------------------- Varbūt rokassomiņu? 0
Akú farbu by ste chceli? K----kr-s-? K___ k_____ K-d- k-ā-ā- ----------- Kādā krāsā? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Mel-u--br-nu va--baltu? M_____ b____ v__ b_____ M-l-u- b-ū-u v-i b-l-u- ----------------------- Melnu, brūnu vai baltu? 0
Veľkú alebo malú? Li--u v-i-m-zu? L____ v__ m____ L-e-u v-i m-z-? --------------- Lielu vai mazu? 0
Môžem sa pozrieť na túto? Vai e- -ar-t- --s--t-t -o? V__ e_ v_____ a_______ š__ V-i e- v-r-t- a-s-a-ī- š-? -------------------------- Vai es varētu apskatīt šo? 0
Je z kože? V-i -------- ā-as? V__ t_ i_ n_ ā____ V-i t- i- n- ā-a-? ------------------ Vai tā ir no ādas? 0
Alebo je z umelej hmoty? V-- -ā -r-no---ksl-gā--ā--s? V__ t_ i_ n_ m________ ā____ V-i t- i- n- m-k-l-g-s ā-a-? ---------------------------- Vai tā ir no mākslīgās ādas? 0
Samozrejme z kože. N- ā--s,-pro-a--. N_ ā____ p_______ N- ā-a-, p-o-a-s- ----------------- No ādas, protams. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Tā--- ---ši -a-a-k------te. T_ i_ ī____ l___ k_________ T- i- ī-a-i l-b- k-a-i-ā-e- --------------------------- Tā ir īpaši laba kvalitāte. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Un r-k----mi--------eš-- l---. U_ r__________ i_ t_____ l____ U- r-k-s-o-i-a i- t-e-ā- l-t-. ------------------------------ Un rokassomiņa ir tiešām lēta. 0
To sa mi páči. Tā---- --t--. T_ m__ p_____ T- m-n p-t-k- ------------- Tā man patīk. 0
Vezmem ju. T-----ņ-m--. T_ e_ ņ_____ T- e- ņ-m-u- ------------ To es ņemšu. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? V-------- v--------- a-m----t? V__ e_ t_ v_____ a__ a________ V-i e- t- v-r-š- a-ī a-m-i-ī-? ------------------------------ Vai es to varēšu arī apmainīt? 0
Samozrejme. P-ts ----se-- s------m-. P___ p__ s___ s_________ P-t- p-r s-v- s-p-o-a-s- ------------------------ Pats par sevi saprotams. 0
Zabalíme ju ako darček. M----o--e-a-ņ---m ----ā-a--. M__ t_ i_________ k_ d______ M-s t- i-s-i-o-i- k- d-v-n-. ---------------------------- Mēs to iesaiņosim kā dāvanu. 0
Tamto je pokladňa. Tur ---- --j- -----ir-k--e. T__ p___ t___ p___ i_ k____ T-r p-r- t-j- p-s- i- k-s-. --------------------------- Tur pāri tajā pusē ir kase. 0

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...