Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   vi Mua sắm

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [Năm mươi tư]

Mua sắm

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina vietnamčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Tôi --ố- m-- m-t m-n--u-. Tôi muốn mua một món quà. T-i m-ố- m-a m-t m-n q-à- ------------------------- Tôi muốn mua một món quà. 0
Ale nič príliš drahé. N-ưn- m---ừ-g có---t -uá. Nhưng mà đừng có đắt quá. N-ư-g m- đ-n- c- đ-t q-á- ------------------------- Nhưng mà đừng có đắt quá. 0
Možno kabelku? C--lẽ --- túi-xá-h ta-? Có lẽ một túi xách tay? C- l- m-t t-i x-c- t-y- ----------------------- Có lẽ một túi xách tay? 0
Akú farbu by ste chceli? Bạn m-ốn m-u-gì? Bạn muốn màu gì? B-n m-ố- m-u g-? ---------------- Bạn muốn màu gì? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Đ----nâu-ha--là---ắ--? Đen, nâu hay là trắng? Đ-n- n-u h-y l- t-ắ-g- ---------------------- Đen, nâu hay là trắng? 0
Veľkú alebo malú? T----y l- -hỏ? To hay là nhỏ? T- h-y l- n-ỏ- -------------- To hay là nhỏ? 0
Môžem sa pozrieť na túto? Tôi--e----- --- đ--c k---g? Tôi xem cái này được không? T-i x-m c-i n-y đ-ợ- k-ô-g- --------------------------- Tôi xem cái này được không? 0
Je z kože? Cái --y---n---- p--i----ng? Cái này bằng da phải không? C-i n-y b-n- d- p-ả- k-ô-g- --------------------------- Cái này bằng da phải không? 0
Alebo je z umelej hmoty? H-- -- -ằ-- ch-t n--a? Hay là bằng chất nhựa? H-y l- b-n- c-ấ- n-ự-? ---------------------- Hay là bằng chất nhựa? 0
Samozrejme z kože. D---hiê- l- ---- da. Dĩ nhiên là bằng da. D- n-i-n l- b-n- d-. -------------------- Dĩ nhiên là bằng da. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Chất l---- đ-c b-ệ-. Chất lượng đặc biệt. C-ấ- l-ợ-g đ-c b-ệ-. -------------------- Chất lượng đặc biệt. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. V--tú--xác- ----t----sự--- -ất---. Và túi xách tay thực sự là rất rẻ. V- t-i x-c- t-y t-ự- s- l- r-t r-. ---------------------------------- Và túi xách tay thực sự là rất rẻ. 0
To sa mi páči. T-i--hí-- c-- ---. Tôi thích cái này. T-i t-í-h c-i n-y- ------------------ Tôi thích cái này. 0
Vezmem ju. Tôi-lấ--cá- --y. Tôi lấy cái này. T-i l-y c-i n-y- ---------------- Tôi lấy cái này. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? Tô- đổ- đư-- --ô--? Tôi đổi được không? T-i đ-i đ-ợ- k-ô-g- ------------------- Tôi đổi được không? 0
Samozrejme. Tấ----i--. Tất nhiên. T-t n-i-n- ---------- Tất nhiên. 0
Zabalíme ju ako darček. C--n-----------ại--h--h-qu- t-ng. Chúng tôi gói lại thành quà tặng. C-ú-g t-i g-i l-i t-à-h q-à t-n-. --------------------------------- Chúng tôi gói lại thành quà tặng. 0
Tamto je pokladňa. Quầy t-ả t--- ở---- kia. Quầy trả tiền ở bên kia. Q-ầ- t-ả t-ề- ở b-n k-a- ------------------------ Quầy trả tiền ở bên kia. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...