Slovníček fráz

sk Práca   »   ku Xebitîn

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [pêncî û pênc]

Xebitîn

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Pî-----w- -- y-? P_____ w_ ç_ y__ P-ş-y- w- ç- y-? ---------------- Pîşeyê we çi ye? 0
Môj muž je povolaním lekár. Mê-- --- -i--ş--e. M___ m__ b_____ e_ M-r- m-n b-j-ş- e- ------------------ Mêrê min bijîşk e. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Ez ---r-j--weke he--îre dixe---i-. E_ n______ w___ h______ d_________ E- n-v-o-ê w-k- h-m-î-e d-x-b-t-m- ---------------------------------- Ez nîvrojê weke hemşîre dixebitim. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. D-m-----ê---e----ê--eqe--d-bi-i-- D_____ n__ d_ e_ ê t______ b_____ D-m-k- n-z d- e- ê t-q-w-d b-b-m- ---------------------------------- Demeke nêz de em ê teqewîd bibim. 0
Ale dane sú vysoké. Lêb--ê ----zê-eye. L_____ b__ z______ L-b-l- b-c z-d-y-. ------------------ Lêbelê bac zêdeye. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. Û-mi----riy- --xw-ş-y- zê-e-ye. Û m_________ n________ z___ y__ Û m-s-g-r-y- n-x-e-î-ê z-d- y-. ------------------------------- Û misogeriya nexweşîyê zêde ye. 0
Čím by si raz chcel byť? Tû -ix--zî--ib- çi? T_ d______ b___ ç__ T- d-x-a-î b-b- ç-? ------------------- Tû dixwazî bibî çi? 0
Chcel by som byť inžinierom. Ez dixw--im -ib-m e--e-y-r. E_ d_______ b____ e________ E- d-x-a-i- b-b-m e-d-z-a-. --------------------------- Ez dixwazim bibim endezyar. 0
Chcem študovať na univerzite. Ez -i---z-m-za----e-ê ---w-nim. E_ d_______ z________ b________ E- d-x-a-i- z-n-n-e-ê b-x-î-i-. ------------------------------- Ez dixwazim zanîngehê bixwînim. 0
Som praktikant. E---taj-e---m. E_ s______ i__ E- s-a-y-r i-. -------------- Ez stajyer im. 0
Nezarábam veľa. Zêd--bi-es-----im. Z___ b_____ n_____ Z-d- b-d-s- n-x-m- ------------------ Zêde bidest naxim. 0
Praxujem v zahraničí. L--derve-- w--ê- --a-- di-im. L_ d______ w____ s____ d_____ L- d-r-e-î w-l-t s-a-ê d-k-m- ----------------------------- Li derveyî welêt stajê dikim. 0
Toto je môj šéf. E- ş--ê -i- -. E_ ş___ m__ e_ E- ş-f- m-n e- -------------- Ev şefê min e. 0
Mám milých kolegov. He-a-ê---i--e---- h--e. H______ m__ e b__ h____ H-v-l-n m-n e b-ş h-n-. ----------------------- Hevalên min e baş hene. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. Em ----îvr-y-n--- --m---çi- q--tî-ê. E_ d_ n_______ d_ t__ d____ q_______ E- d- n-v-o-a- d- t-m d-ç-n q-n-î-ê- ------------------------------------ Em di nîvroyan de tim diçin qantînê. 0
Hľadám prácu. E- li-k-r----d-gerim. E_ l_ k_____ d_______ E- l- k-r-k- d-g-r-m- --------------------- Ez li karekî digerim. 0
Už rok som nezamestnaný. Ye--ji -alek--ve-bê-ar--m. Y__ j_ s_____ v_ b____ i__ Y-z j- s-l-k- v- b-k-r i-. -------------------------- Yez ji salekê ve bêkar im. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. Li vî--el-tî----ek----- -êkar h--e. L_ v_ w_____ g____ k___ b____ h____ L- v- w-l-t- g-l-k k-s- b-k-r h-n-. ----------------------------------- Li vî welatî gelek kesê bêkar hene. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 kurdčina (kurmándží) (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?