Мен кө- а-ча---п-ай-.
М__ к__ а___ т_______
М-н к-п а-ч- т-п-а-м-
---------------------
Мен көп акча таппайм. 0 M---k---ak-a-ta--aym.M__ k__ a___ t_______M-n k-p a-ç- t-p-a-m----------------------Men köp akça tappaym.
Мен иш-издеп-жата--н.
М__ и_ и____ ж_______
М-н и- и-д-п ж-т-м-н-
---------------------
Мен иш издеп жатамын. 0 Me--iş izdep--a-am--.M__ i_ i____ j_______M-n i- i-d-p j-t-m-n----------------------Men iş izdep jatamın.
Ме---ир -ы-да--б--и---му-с--мун.
М__ б__ ж_____ б___ ж___________
М-н б-р ж-л-а- б-р- ж-м-ш-у-м-н-
--------------------------------
Мен бир жылдан бери жумушсузмун. 0 Me------------ be-i j-mu---z--n.M__ b__ j_____ b___ j___________M-n b-r j-l-a- b-r- j-m-ş-u-m-n---------------------------------Men bir jıldan beri jumuşsuzmun.
Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole.
Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť.
Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič.
Ale prečo tomu tak je?
Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili?
Dôvodom je náš vývoj.
Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase.
K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč.
Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil.
Vedci robili s deťmi rôzne testy.
Došli pritom k zaujímavému objavu.
Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým.
Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti.
Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života.
Každým dňom zažívajú niečo nové.
Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti.
Napriek tomu to všetko zmizne.
Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu.
Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať.
Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť.
Funguje ako denník.
Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote.
Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu.
Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka.
Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči.
Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené.
Sú uložené niekde v našom mozgu.
Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?