Slovníček fráz

sk U lekára   »   kk Дәрігерде

57 [päťdesiatsedem]

U lekára

U lekára

57 [елу жеті]

57 [elw jeti]

Дәрігерде

[Därigerde]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Som objednadný u lekára. М-н---ріге--е-жа---ғанмын. М__ д________ ж___________ М-н д-р-г-р-е ж-з-л-а-м-н- -------------------------- Мен дәрігерге жазылғанмын. 0
M-n --ri---g- -a---ğ---ın. M__ d________ j___________ M-n d-r-g-r-e j-z-l-a-m-n- -------------------------- Men därigerge jazılğanmın.
Mám termín o desiatej. М-н- қ--ы---у-у-қ--ы сағат---. М___ қ_______ у_____ с____ о__ М-н- қ-б-л-а- у-қ-т- с-ғ-т о-. ------------------------------ Мені қабылдау уақыты сағат он. 0
Me-i q-bıl-a- waq------ğa- on. M___ q_______ w_____ s____ o__ M-n- q-b-l-a- w-q-t- s-ğ-t o-. ------------------------------ Meni qabıldaw waqıtı sağat on.
Ako sa voláte? Те-і-і-----? Т______ к___ Т-г-ң-з к-м- ------------ Тегіңіз кім? 0
Teg-ñiz ---? T______ k___ T-g-ñ-z k-m- ------------ Tegiñiz kim?
Prosím posaďte sa do čakárne. К--------е--------ы---тұ-ың-з. К___ б_________ о____ т_______ К-т- б-л-е-і-д- о-ы-а т-р-ң-з- ------------------------------ Күту бөлмесінде отыра тұрыңыз. 0
Kütw-böl-e-i-d- -t----t---ñ--. K___ b_________ o____ t_______ K-t- b-l-e-i-d- o-ı-a t-r-ñ-z- ------------------------------ Kütw bölmesinde otıra turıñız.
Lekár hneď príde. Дәріг-р----і- -ел-д-. Д______ қ____ к______ Д-р-г-р қ-з-р к-л-д-. --------------------- Дәрігер қазір келеді. 0
D---g-r-qazir-----d-. D______ q____ k______ D-r-g-r q-z-r k-l-d-. --------------------- Däriger qazir keledi.
V akej poistovni ste poistený? С-з --й---рде-са------р-л-анс--? С__ қ__ ж____ с_________________ С-з қ-й ж-р-е с-қ-а-д-р-л-а-с-з- -------------------------------- Сіз қай жерде сақтандырылғансыз? 0
S-z-qa- je-de-s-q--n---ı-ğ-n-ı-? S__ q__ j____ s_________________ S-z q-y j-r-e s-q-a-d-r-l-a-s-z- -------------------------------- Siz qay jerde saqtandırılğansız?
Čo pre Vás môžem urobiť? Сі----қ-нд-- --м-к көр--т----? С____ қ_____ к____ к__________ С-з-е қ-н-а- к-м-к к-р-е-е-і-? ------------------------------ Сізге қандай көмек көрсетейін? 0
S--ge-q--da- k--ek -ö-s-t--in? S____ q_____ k____ k__________ S-z-e q-n-a- k-m-k k-r-e-e-i-? ------------------------------ Sizge qanday kömek körseteyin?
Máte bolesti? Б-р-же----- -у--а---? Б__ ж______ а____ м__ Б-р ж-р-ң-з а-ы-а м-? --------------------- Бір жеріңіз ауыра ма? 0
Bi------ñi---wı-a -a? B__ j______ a____ m__ B-r j-r-ñ-z a-ı-a m-? --------------------- Bir jeriñiz awıra ma?
Kde to bolí? Қ-- ---іңіз а-ы--д-? Қ__ ж______ а_______ Қ-й ж-р-ң-з а-ы-а-ы- -------------------- Қай жеріңіз ауырады? 0
Qay-jeriñiz awıra--? Q__ j______ a_______ Q-y j-r-ñ-z a-ı-a-ı- -------------------- Qay jeriñiz awıradı?
Mám stále bolesti chrbta. Ар-ам-үн----а---ып---р-ды. А____ ү____ а_____ т______ А-қ-м ү-е-і а-ы-ы- т-р-д-. -------------------------- Арқам үнемі ауырып тұрады. 0
Arqa- ü---i----r-p--ur-d-. A____ ü____ a_____ t______ A-q-m ü-e-i a-ı-ı- t-r-d-. -------------------------- Arqam ünemi awırıp turadı.
Často mávam bolesti hlavy. М--ің б--ым -и---уыр-д-. М____ б____ ж__ а_______ М-н-ң б-с-м ж-і а-ы-а-ы- ------------------------ Менің басым жиі ауырады. 0
M-n-ñ-bas-m--ïi-a---a--. M____ b____ j__ a_______ M-n-ñ b-s-m j-i a-ı-a-ı- ------------------------ Meniñ basım jïi awıradı.
Niekedy mám bolesti brucha. Кейд- іші- а-ырад-. К____ і___ а_______ К-й-е і-і- а-ы-а-ы- ------------------- Кейде ішім ауырады. 0
K-yde--ş-m a--rad-. K____ i___ a_______ K-y-e i-i- a-ı-a-ı- ------------------- Keyde işim awıradı.
Vyzlečte sa do pol pása! Б-лге-----н---шін---з! Б____ д____ ш_________ Б-л-е д-й-н ш-ш-н-ң-з- ---------------------- Белге дейін шешініңіз! 0
Be-ge---y-- -e-i--ñi-! B____ d____ ş_________ B-l-e d-y-n ş-ş-n-ñ-z- ---------------------- Belge deyin şeşiniñiz!
Ľahnite si prosím na ležadlo! К---т--ға--а---ыз! К________ ж_______ К-ш-т-а-а ж-т-ң-з- ------------------ Кушеткаға жатыңыз! 0
Kw---k-ğ- j-t--ız! K________ j_______ K-ş-t-a-a j-t-ñ-z- ------------------ Kwşetkağa jatıñız!
Krvný tlak je v poriadku. Қан-қ-сы---қ----ты. Қ__ қ_____ қ_______ Қ-н қ-с-м- қ-л-п-ы- ------------------- Қан қысымы қалыпты. 0
Q------ımı -a-ı-tı. Q__ q_____ q_______ Q-n q-s-m- q-l-p-ı- ------------------- Qan qısımı qalıptı.
Dám Vám injekciu. М---сі--е -ә-і ег-мі-. М__ с____ д___ е______ М-н с-з-е д-р- е-е-і-. ---------------------- Мен сізге дәрі егемін. 0
M-- -iz-- -äri-e----n. M__ s____ d___ e______ M-n s-z-e d-r- e-e-i-. ---------------------- Men sizge däri egemin.
Dám Vám tabletky. Сіз----әр- ---е-і-. С____ д___ б_______ С-з-е д-р- б-р-м-н- ------------------- Сізге дәрі беремін. 0
S-zg- dä-i-beremi-. S____ d___ b_______ S-z-e d-r- b-r-m-n- ------------------- Sizge däri beremin.
Predpíšem Vám recept do lekárne. Сі-ге--ә-іхана---р--е-- жаз-----р---н. С____ д_________ р_____ ж____ б_______ С-з-е д-р-х-н-ғ- р-ц-п- ж-з-п б-р-м-н- -------------------------------------- Сізге дәріханаға рецепт жазып беремін. 0
Si--e-dä----nağa--ecept-ja--p ----mi-. S____ d_________ r_____ j____ b_______ S-z-e d-r-x-n-ğ- r-c-p- j-z-p b-r-m-n- -------------------------------------- Sizge därixanağa recept jazıp beremin.

Dlhá slová, krátke slová

Dĺžka slova závisí na informačnom obsahu. Dokazuje to jedna americká štúdia. Vedci skúmali slová z desiatich európskych jazykov. To všetko pomocou počítača. Počítačový program analyzoval rôzne slová. Vypočítal pritom informačný obsah pomocou vzorca. Výsledky boli jasné. Čím je slovo kratšie, tým menej informácií obsahuje. Zaujímavé je, že používame krátke slová častejšie ako tie dlhé. Dôvodom môže byť efektivita reči. Keď hovoríme, sústredíme sa na tú najdôležitejšiu vec. Preto nesmú byť slová, ktoré obsahujú málo informácií, príliš dlhé. Zaručí to, že nestrávime príliš veľa času nedôležitými vecami. Súvislosť medzi dĺžkou a obsahom má aj inú výhodu. Zabezpečí, že informačný obsah zostane vždy rovnaký. To znamená, že za určitý časový úsek povieme vždy rovnaké množstvo informácií. Môžeme napríklad použiť niekoľko dlhých slov. Alebo môžeme povedať viac krátkych slov. Bez ohľadu na to, čo zvolíme, zostane informačný obsah rovnaký. Naša reč má teda pevný rytmus. Ľudia, ktorí nás počúvajú, nás môžu lepšie sledovať. Keby sa množstvo informácií stále menilo, bolo by to zlé. Naši poslucháči by neboli schopní našu reč dobre vnímať. Porozumenie by tak bolo veľmi ťažké. Kto si teda chce s inými čo najlepšie rozumieť, mal by používať krátke slová. Krátke slová totiž ľudia lepšie pochopia, ako tie dlhé. Princíp je teda jasný: Hovoriť, čo najkratšie a najjednoduchšie ! Jednoducho: Skráťte to!