Slovníček fráz

sk Časti tela   »   hu Testrészek

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [ötvennyolc]

Testrészek

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
Kreslím muža. R-j--lok -g- -érfi-. R_______ e__ f______ R-j-o-o- e-y f-r-i-. -------------------- Rajzolok egy férfit. 0
Najprv hlavu. Elő--ör-a fej-t. E______ a f_____ E-ő-z-r a f-j-t- ---------------- Először a fejét. 0
Muž má klobúk. A--é-f---a-a-ot-h-r-. A f____ k______ h____ A f-r-i k-l-p-t h-r-. --------------------- A férfi kalapot hord. 0
Vlasy nie je vidno. A-h-j-t-----l-het-l--ni. A h____ n__ l____ l_____ A h-j-t n-m l-h-t l-t-i- ------------------------ A hajat nem lehet látni. 0
Uši takisto nie je vidno. A f-leke- --m-----t -á--i. A f______ s__ l____ l_____ A f-l-k-t s-m l-h-t l-t-i- -------------------------- A füleket sem lehet látni. 0
Chrbát takisto nie je vidno. A-há--- se---e-et -á--i. A h____ s__ l____ l_____ A h-t-t s-m l-h-t l-t-i- ------------------------ A hátat sem lehet látni. 0
Nakreslím oči a ústa. Ler-j---o- a ---m-ke--és-a --áj--. L_________ a s_______ é_ a s______ L-r-j-o-o- a s-e-e-e- é- a s-á-a-. ---------------------------------- Lerajzolom a szemeket és a szájat. 0
Muž tancuje a smeje sa. A férfi-tá--o- é--neve-. A f____ t_____ é_ n_____ A f-r-i t-n-o- é- n-v-t- ------------------------ A férfi táncol és nevet. 0
Muž má dlhý nos. A f------k -os-zú o-r- -a-. A f_______ h_____ o___ v___ A f-r-i-e- h-s-z- o-r- v-n- --------------------------- A férfinek hosszú orra van. 0
V rukách má palicu. V-s--eg- b---t a kezé-en. V___ e__ b____ a k_______ V-s- e-y b-t-t a k-z-b-n- ------------------------- Visz egy botot a kezében. 0
Okolo krku má tiež šál. E-y-s--at--s -o-d a -ya-a-kö--l. E__ s____ i_ h___ a n____ k_____ E-y s-l-t i- h-r- a n-a-a k-r-l- -------------------------------- Egy sálat is hord a nyaka körül. 0
Je zima a je chladno. T-l---n é--h---g. T__ v__ é_ h_____ T-l v-n é- h-d-g- ----------------- Tél van és hideg. 0
Ruky sú silné. A--a-ok e-ő-e-. A k____ e______ A k-r-k e-ő-e-. --------------- A karok erősek. 0
Nohy sú tiež silné. A-l-ba---zint-- erő--k. A l____ s______ e______ A l-b-k s-i-t-n e-ő-e-. ----------------------- A lábak szintén erősek. 0
Muž je zo snehu. A--ér----óbó- -a-. A f____ h____ v___ A f-r-i h-b-l v-n- ------------------ A férfi hóból van. 0
Nemá nohavice ani plášť. Ne- vi--l--adr---- -- ---átot. N__ v____ n_______ é_ k_______ N-m v-s-l n-d-á-o- é- k-b-t-t- ------------------------------ Nem visel nadrágot és kabátot. 0
Ale nemrzne. De a--érf- ----f-------. D_ a f____ n__ f___ m___ D- a f-r-i n-m f-g- m-g- ------------------------ De a férfi nem fagy meg. 0
Je to snehuliak. Ő---- hóe--er. Ő e__ h_______ Ő e-y h-e-b-r- -------------- Ő egy hóember. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + maďarčina (1-100) MP3 maďarčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...