Slovníček fráz

sk Časti tela   »   lv Ķermeņa daļas

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [piecdesmit astoņi]

Ķermeņa daļas

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Kreslím muža. Es -ī---u vī-ie--. E_ z_____ v_______ E- z-m-j- v-r-e-i- ------------------ Es zīmēju vīrieti. 0
Najprv hlavu. Vi---rms ---v-. V_______ g_____ V-s-i-m- g-l-u- --------------- Vispirms galvu. 0
Muž má klobúk. V-rie-im-i-----tm---. V_______ i_ p________ V-r-e-i- i- p-a-m-l-. --------------------- Vīrietim ir platmale. 0
Vlasy nie je vidno. M-t-s--e-edz. M____ n______ M-t-s n-r-d-. ------------- Matus neredz. 0
Uši takisto nie je vidno. A---- --ī n-re--. A____ a__ n______ A-s-s a-ī n-r-d-. ----------------- Ausis arī neredz. 0
Chrbát takisto nie je vidno. M-------rī-n-r---. M_____ a__ n______ M-g-r- a-ī n-r-d-. ------------------ Muguru arī neredz. 0
Nakreslím oči a ústa. Es z------a--- -n-m-t-. E_ z_____ a___ u_ m____ E- z-m-j- a-i- u- m-t-. ----------------------- Es zīmēju acis un muti. 0
Muž tancuje a smeje sa. V-r-e-is--ej- un--m-jas. V_______ d___ u_ s______ V-r-e-i- d-j- u- s-e-a-. ------------------------ Vīrietis dejo un smejas. 0
Muž má dlhý nos. V----tim ------- d---ns. V_______ i_ g___ d______ V-r-e-i- i- g-r- d-g-n-. ------------------------ Vīrietim ir garš deguns. 0
V rukách má palicu. Ro-ās vi-š-tur -pi---. R____ v___ t__ s______ R-k-s v-ņ- t-r s-i-ķ-. ---------------------- Rokās viņš tur spieķi. 0
Okolo krku má tiež šál. Ap kak-- viņam----š-l--. A_ k____ v____ i_ š_____ A- k-k-u v-ņ-m i- š-l-e- ------------------------ Ap kaklu viņam ir šalle. 0
Je zima a je chladno. I- --e-a ----r-auk-ts. I_ z____ u_ i_ a______ I- z-e-a u- i- a-k-t-. ---------------------- Ir ziema un ir auksts. 0
Ruky sú silné. Ro--s i--s-ēc-gas. R____ i_ s________ R-k-s i- s-ē-ī-a-. ------------------ Rokas ir spēcīgas. 0
Nohy sú tiež silné. Kāja- a-- i- -----g--. K____ a__ i_ s________ K-j-s a-ī i- s-ē-ī-a-. ---------------------- Kājas arī ir spēcīgas. 0
Muž je zo snehu. V-r- ---n---n-e--. V___ i_ n_ s______ V-r- i- n- s-i-g-. ------------------ Vīrs ir no sniega. 0
Nemá nohavice ani plášť. V-ņa- n-- b-k-u u--mē-e--. V____ n__ b____ u_ m______ V-ņ-m n-v b-k-u u- m-t-ļ-. -------------------------- Viņam nav bikšu un mēteļa. 0
Ale nemrzne. B-t-v--a- n-s--st. B__ v____ n_______ B-t v-r-m n-s-l-t- ------------------ Bet vīram nesalst. 0
Je to snehuliak. Tas-ir-s--egavī--. T__ i_ s__________ T-s i- s-i-g-v-r-. ------------------ Tas ir sniegavīrs. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + lotyština (1-100) MP3 lotyština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...