Slovníček fráz

sk V banke   »   bg В банката

60 [šesťdesiat]

V banke

V banke

60 [шейсет]

60 [sheyset]

В банката

[V bankata]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Chcel by som si otvoriť účet. Би--и-к--------а----а--и---вор- с-е-ка. Бих искал / искала да си отворя сметка. Б-х и-к-л / и-к-л- д- с- о-в-р- с-е-к-. --------------------------------------- Бих искал / искала да си отворя сметка. 0
B-k---sk-l---i---l- -a-si-o---r---s-e---. Bikh iskal / iskala da si otvorya smetka. B-k- i-k-l / i-k-l- d- s- o-v-r-a s-e-k-. ----------------------------------------- Bikh iskal / iskala da si otvorya smetka.
Tu je môj pas. Ет- -а-п-рта -и. Ето паспорта ми. Е-о п-с-о-т- м-. ---------------- Ето паспорта ми. 0
E-o ----orta mi. Eto pasporta mi. E-o p-s-o-t- m-. ---------------- Eto pasporta mi.
A tu je moja adresa. То-----адр------и. Това е адресът ми. Т-в- е а-р-с-т м-. ------------------ Това е адресът ми. 0
To-a-y- a-re-y----. Tova ye adresyt mi. T-v- y- a-r-s-t m-. ------------------- Tova ye adresyt mi.
Chcel by som na svoj účet vložiť peniaze. Бих -ск-л-- -с-а-- -а-вн--а --р--по смет---- с-. Бих искал / искала да внеса пари по сметката си. Б-х и-к-л / и-к-л- д- в-е-а п-р- п- с-е-к-т- с-. ------------------------------------------------ Бих искал / искала да внеса пари по сметката си. 0
B-kh ----l / ---al- d--vne---p-r--p--s-etk--a s-. Bikh iskal / iskala da vnesa pari po smetkata si. B-k- i-k-l / i-k-l- d- v-e-a p-r- p- s-e-k-t- s-. ------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da vnesa pari po smetkata si.
Chcel by som zo svojho účtu vybrať peniaze. Бих и--а----иск-ла -а и--ег-я -а----- -ме-------и. Бих искал / искала да изтегля пари от сметката си. Б-х и-к-л / и-к-л- д- и-т-г-я п-р- о- с-е-к-т- с-. -------------------------------------------------- Бих искал / искала да изтегля пари от сметката си. 0
Bi-h-i--a--/ isk-l- da------ly- -a-i-ot s-etkata---. Bikh iskal / iskala da izteglya pari ot smetkata si. B-k- i-k-l / i-k-l- d- i-t-g-y- p-r- o- s-e-k-t- s-. ---------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da izteglya pari ot smetkata si.
Chcel by som si vyzdvihnúť výpisy z účtu. Б-х ис--л --и-кала да--зема -зв-еч--и-та о--с-е---та. Бих искал / искала да взема извлеченията от сметката. Б-х и-к-л / и-к-л- д- в-е-а и-в-е-е-и-т- о- с-е-к-т-. ----------------------------------------------------- Бих искал / искала да взема извлеченията от сметката. 0
B--h-i---l / isk-la -- v-ema -zv---h---y-ta-o- s-etkata. Bikh iskal / iskala da vzema izvlecheniyata ot smetkata. B-k- i-k-l / i-k-l- d- v-e-a i-v-e-h-n-y-t- o- s-e-k-t-. -------------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da vzema izvlecheniyata ot smetkata.
Chcel by som vyplatiť cestovný šek. Б-- и--а- - иск--------с-еб--------пъ--ическ- --к. Бих искал / искала да осребря един пътнически чек. Б-х и-к-л / и-к-л- д- о-р-б-я е-и- п-т-и-е-к- ч-к- -------------------------------------------------- Бих искал / искала да осребря един пътнически чек. 0
B-k- i-k-l - -s---a-da-o-re--ya-yed-----t-i--es-- c--k. Bikh iskal / iskala da osrebrya yedin pytnicheski chek. B-k- i-k-l / i-k-l- d- o-r-b-y- y-d-n p-t-i-h-s-i c-e-. ------------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da osrebrya yedin pytnicheski chek.
Aké veľké sú poplatky? Какв--с- та--ит-? Какви са таксите? К-к-и с- т-к-и-е- ----------------- Какви са таксите? 0
Kakvi -a ---s-t-? Kakvi sa taksite? K-k-i s- t-k-i-e- ----------------- Kakvi sa taksite?
Kde sa musím podpísať? Къде-д--с----дпиш-? Къде да се подпиша? К-д- д- с- п-д-и-а- ------------------- Къде да се подпиша? 0
Kyd--d- -e -od----a? Kyde da se podpisha? K-d- d- s- p-d-i-h-? -------------------- Kyde da se podpisha?
Očakávam prevod z Nemecka. О--квам--рево- от Г-р--ния. Очаквам превод от Германия. О-а-в-м п-е-о- о- Г-р-а-и-. --------------------------- Очаквам превод от Германия. 0
O-h-kv-m p----d -- Ger--n--a. Ochakvam prevod ot Germaniya. O-h-k-a- p-e-o- o- G-r-a-i-a- ----------------------------- Ochakvam prevod ot Germaniya.
Tu je číslo môjho účtu. То-а---номе-а-н- -е-к--а --. Това е номера на метката ми. Т-в- е н-м-р- н- м-т-а-а м-. ---------------------------- Това е номера на метката ми. 0
Tov- -- n-me-a--a-------- -i. Tova ye nomera na metkata mi. T-v- y- n-m-r- n- m-t-a-a m-. ----------------------------- Tova ye nomera na metkata mi.
Prišli už peniaze? П-р--е -рис---н--а ли? Парите пристигнаха ли? П-р-т- п-и-т-г-а-а л-? ---------------------- Парите пристигнаха ли? 0
Pa-ite -ri--ign---- li? Parite pristignakha li? P-r-t- p-i-t-g-a-h- l-? ----------------------- Parite pristignakha li?
Chcel by som zameniť tieto peniaze. Б-----к---- -скал- д---бме-я -ези-п-ри. Бих искал / искала да обменя тези пари. Б-х и-к-л / и-к-л- д- о-м-н- т-з- п-р-. --------------------------------------- Бих искал / искала да обменя тези пари. 0
Bikh-is--l-/ -s---------b-en-a-t-z--par-. Bikh iskal / iskala da obmenya tezi pari. B-k- i-k-l / i-k-l- d- o-m-n-a t-z- p-r-. ----------------------------------------- Bikh iskal / iskala da obmenya tezi pari.
Potrebujem americké doláre. Т----а- ми-ща-----долари. Трябват ми щатски долари. Т-я-в-т м- щ-т-к- д-л-р-. ------------------------- Трябват ми щатски долари. 0
T--ab--- -i-------ski--o---i. Tryabvat mi shchatski dolari. T-y-b-a- m- s-c-a-s-i d-l-r-. ----------------------------- Tryabvat mi shchatski dolari.
Dajte mi prosím malé bankovky. Моля, --йте----д-еб-- б--к--ти. Моля, дайте ми дребни банкноти. М-л-, д-й-е м- д-е-н- б-н-н-т-. ------------------------------- Моля, дайте ми дребни банкноти. 0
Mol--,-d---e----dreb-i-----noti. Molya, dayte mi drebni banknoti. M-l-a- d-y-e m- d-e-n- b-n-n-t-. -------------------------------- Molya, dayte mi drebni banknoti.
Je tu niekde bankomat? Тук има ------ко---? Тук има ли банкомат? Т-к и-а л- б-н-о-а-? -------------------- Тук има ли банкомат? 0
Tuk-im- -i ban-om--? Tuk ima li bankomat? T-k i-a l- b-n-o-a-? -------------------- Tuk ima li bankomat?
Koľko peňazí môžem vybrať? Каква су-- мо---да -е---гл-? Каква сума може да се тегли? К-к-а с-м- м-ж- д- с- т-г-и- ---------------------------- Каква сума може да се тегли? 0
K-k---suma-m-z-- -- -e -egli? Kakva suma mozhe da se tegli? K-k-a s-m- m-z-e d- s- t-g-i- ----------------------------- Kakva suma mozhe da se tegli?
Aké kreditné karty sa môžu používať? Ко---р--итна к-рта---же д- с- изпол--а? Коя кредитна карта може да се използва? К-я к-е-и-н- к-р-а м-ж- д- с- и-п-л-в-? --------------------------------------- Коя кредитна карта може да се използва? 0
K-ya--r-di-na---r-- -o----da--- i-------? Koya kreditna karta mozhe da se izpolzva? K-y- k-e-i-n- k-r-a m-z-e d- s- i-p-l-v-? ----------------------------------------- Koya kreditna karta mozhe da se izpolzva?

Existuje univerzálna gramatika?

Keď sa učíme nejaký jazyk, učíme sa tiež jeho gramatiku. Keď sa deti učia svoj materinský jazyk, deje sa to celkom automaticky. Neuvedomujú si, že sa ich mozog učí mnohým pravidlám. Napriek tomu sa svoj materinský jazyk naučia od začiatku správne. Pretože existuje mnoho jazykov, existuje aj mnoho gramatických systémov. Existuje aj nejaká univerzálna gramatika? Vedci sa tým zaoberajú už dlhú dobu. Odpovedať na túto otázku by mohli poskytnúť nové štúdie. Vedci skúmajúci ľudský mozog urobili zaujímavý objav. Niekoľko ľudí sa muselo učiť gramatické pravidlá. Boli to študenti jazykových škôl. Učili sa japonsky alebo taliansky. Polovica týchto gramatických pravidiel bola úplne vymyslená. O tom však študenti nevedeli. Následne im boli prečítané rôzne vety. Študenti mali posúdiť, či sú tieto vety gramaticky správne. Pri tomto procese bol monitorovaný ich mozog. To znamená, že vedci merali aktivitu ich mozgu. Mohli tak sledovať, ako ich mozog na vety reaguje. A zdá sa, že náš mozog gramatiku rozoznáva! Pri spracovaní reči sú aktívne určité časti mozgu. Jednou z týchto oblastí je Brocovo centrum. Je umiestnené v ľavom čelnom laloku. Keď študenti narazili na skutočné gramatické pravidlá, bola táto oblasť veľmi aktívna. Aktivita naproti tomu značne klesla, keď im bola prezentovaná vymyslená gramatika. Je teda možné, že všetky gramatické systémy majú rovnaký základ. Všetky sa pravdepodobne riadia rovnakými pravidlami. A tieto pravidlá máme vrodené ...