Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   bg Задаване на въпроси 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шейсет и две]

62 [sheyset i dve]

Задаване на въпроси 1

[Zadavane na vyprosi 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
učiť sa уча у__ у-а --- уча 0
ucha u___ u-h- ---- ucha
Učia sa žiaci veľa? У--н-ц-те--ча- л---но-о? У________ у___ л_ м_____ У-е-и-и-е у-а- л- м-о-о- ------------------------ Учениците учат ли много? 0
Uc--n---i-e-u-h---li mn---? U__________ u____ l_ m_____ U-h-n-t-i-e u-h-t l- m-o-o- --------------------------- Uchenitsite uchat li mnogo?
Nie, učia sa málo. Не, -е--ча- -а--о. Н__ т_ у___ м_____ Н-, т- у-а- м-л-о- ------------------ Не, те учат малко. 0
N-, -- uc-----a---. N__ t_ u____ m_____ N-, t- u-h-t m-l-o- ------------------- Ne, te uchat malko.
pýtať sa п---м п____ п-т-м ----- питам 0
p---m p____ p-t-m ----- pitam
Pýtate sa často učiteľa? Ч-с-о -- ----т---чит-ля? Ч____ л_ п_____ у_______ Ч-с-о л- п-т-т- у-и-е-я- ------------------------ Често ли питате учителя? 0
C-es---li p---t- uchi-----? C_____ l_ p_____ u_________ C-e-t- l- p-t-t- u-h-t-l-a- --------------------------- Chesto li pitate uchitelya?
Nie, nepýtam sa často. Не, аз -е-г---и-а- -ес-о. Н__ а_ н_ г_ п____ ч_____ Н-, а- н- г- п-т-м ч-с-о- ------------------------- Не, аз не го питам често. 0
N-,--- n---------m che---. N__ a_ n_ g_ p____ c______ N-, a- n- g- p-t-m c-e-t-. -------------------------- Ne, az ne go pitam chesto.
odpovedať от--вар-м о________ о-г-в-р-м --------- отговарям 0
ot----r--m o_________ o-g-v-r-a- ---------- otgovaryam
Odpovedajte, prosím. От---о--те,-мол-. О__________ м____ О-г-в-р-т-, м-л-. ----------------- Отговорете, моля. 0
Otgovo-ete, -olya. O__________ m_____ O-g-v-r-t-, m-l-a- ------------------ Otgovorete, molya.
Odpovedám. Аз о---в-р-м. А_ о_________ А- о-г-в-р-м- ------------- Аз отговарям. 0
Az---g-va-y-m. A_ o__________ A- o-g-v-r-a-. -------------- Az otgovaryam.
pracovať р-бо-я р_____ р-б-т- ------ работя 0
r---t-a r______ r-b-t-a ------- rabotya
Práve pracuje? Той р--от---и с---? Т__ р_____ л_ с____ Т-й р-б-т- л- с-г-? ------------------- Той работи ли сега? 0
T-- -ab-----i -ega? T__ r_____ l_ s____ T-y r-b-t- l- s-g-? ------------------- Toy raboti li sega?
Áno, práve pracuje. Да,--ой-р-бо-и-се--. Д__ т__ р_____ с____ Д-, т-й р-б-т- с-г-. -------------------- Да, той работи сега. 0
Da, -----a---- ---a. D__ t__ r_____ s____ D-, t-y r-b-t- s-g-. -------------------- Da, toy raboti sega.
prísť и---м и____ и-в-м ----- идвам 0
i-vam i____ i-v-m ----- idvam
Prídete? Ид--те л-? И_____ л__ И-в-т- л-? ---------- Идвате ли? 0
Id--te-li? I_____ l__ I-v-t- l-? ---------- Idvate li?
Áno, hneď prídeme. Да- -еднаг- ---а-е. Д__ в______ и______ Д-, в-д-а-а и-в-м-. ------------------- Да, веднага идваме. 0
D-, v--naga --vame. D__ v______ i______ D-, v-d-a-a i-v-m-. ------------------- Da, vednaga idvame.
bývať жи-ея ж____ ж-в-я ----- живея 0
z-iv-ya z______ z-i-e-a ------- zhiveya
Bývate v Berlíne? В Бер-ин--- жи-е---? В Б_____ л_ ж_______ В Б-р-и- л- ж-в-е-е- -------------------- В Берлин ли живеете? 0
V-B-r-in--- zhiv-e--? V B_____ l_ z________ V B-r-i- l- z-i-e-t-? --------------------- V Berlin li zhiveete?
Áno, bývam v Berlíne. Д-, -з -и-ея в --р--н. Д__ а_ ж____ в Б______ Д-, а- ж-в-я в Б-р-и-. ---------------------- Да, аз живея в Берлин. 0
D----- -h-v--a v-----in. D__ a_ z______ v B______ D-, a- z-i-e-a v B-r-i-. ------------------------ Da, az zhiveya v Berlin.

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!