Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   uk Ставити запитання 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шістдесят два]

62 [shistdesyat dva]

Ставити запитання 1

[Stavyty zapytannya 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
učiť sa В-и---я В______ В-и-и-я ------- Вчитися 0
Vch----ya V________ V-h-t-s-a --------- Vchytysya
Učia sa žiaci veľa? У-н---ага-- -ча---я? У___ б_____ в_______ У-н- б-г-т- в-а-ь-я- -------------------- Учні багато вчаться? 0
Uch-i b--a-o-vc-a-ʹ--a? U____ b_____ v_________ U-h-i b-h-t- v-h-t-s-a- ----------------------- Uchni bahato vchatʹsya?
Nie, učia sa málo. Ні- -о-и---ат--- ма--. Н__ в___ в______ м____ Н-, в-н- в-а-ь-я м-л-. ---------------------- Ні, вони вчаться мало. 0
Ni, vony v-hat---------. N__ v___ v________ m____ N-, v-n- v-h-t-s-a m-l-. ------------------------ Ni, vony vchatʹsya malo.
pýtať sa З-питув--и З_________ З-п-т-в-т- ---------- Запитувати 0
Zapyt-va-y Z_________ Z-p-t-v-t- ---------- Zapytuvaty
Pýtate sa často učiteľa? Ви--а-то--а--тує-е-в----л-? В_ ч____ з________ в_______ В- ч-с-о з-п-т-є-е в-и-е-я- --------------------------- Ви часто запитуєте вчителя? 0
V- c----o-z--yt-y-te ----t-l-a? V_ c_____ z_________ v_________ V- c-a-t- z-p-t-y-t- v-h-t-l-a- ------------------------------- Vy chasto zapytuyete vchytelya?
Nie, nepýtam sa často. Н---я -е-ч--------о -а---у-. Н__ я н_ ч____ й___ з_______ Н-, я н- ч-с-о й-г- з-п-т-ю- ---------------------------- Ні, я не часто його запитую. 0
N-,--- ---cha--o--̆--- ---yt-yu. N__ y_ n_ c_____ y̆___ z________ N-, y- n- c-a-t- y-o-o z-p-t-y-. -------------------------------- Ni, ya ne chasto y̆oho zapytuyu.
odpovedať В-----ід-ти В__________ В-д-о-і-а-и ----------- Відповідати 0
Vid---id-ty V__________ V-d-o-i-a-y ----------- Vidpovidaty
Odpovedajte, prosím. В-д--в--айт-- будь--аск-. В____________ б__________ В-д-о-і-а-т-, б-д---а-к-. ------------------------- Відповідайте, будь-ласка. 0
V--po--d-y-t-- bud----sk-. V____________ b__________ V-d-o-i-a-̆-e- b-d---a-k-. -------------------------- Vidpoviday̆te, budʹ-laska.
Odpovedám. Я--і-повідаю. Я в__________ Я в-д-о-і-а-. ------------- Я відповідаю. 0
Y--vidpov-d-yu. Y_ v___________ Y- v-d-o-i-a-u- --------------- YA vidpovidayu.
pracovať Працюва-и П________ П-а-ю-а-и --------- Працювати 0
Pra--y-va-y P__________ P-a-s-u-a-y ----------- Pratsyuvaty
Práve pracuje? Він-з--а- -рац--? В__ з____ п______ В-н з-р-з п-а-ю-? ----------------- Він зараз працює? 0
Vin z-ra- ----sy-y-? V__ z____ p_________ V-n z-r-z p-a-s-u-e- -------------------- Vin zaraz pratsyuye?
Áno, práve pracuje. Та-- в-н --р-з-п-----. Т___ в__ з____ п______ Т-к- в-н з-р-з п-а-ю-. ---------------------- Так, він зараз працює. 0
Ta----in-z-ra---r-t-yu-e. T___ v__ z____ p_________ T-k- v-n z-r-z p-a-s-u-e- ------------------------- Tak, vin zaraz pratsyuye.
prísť Прих-д--и П________ П-и-о-и-и --------- Приходити 0
P-y---dy-y P_________ P-y-h-d-t- ---------- Prykhodyty
Prídete? Ви ---те? В_ й_____ В- й-е-е- --------- Ви йдете? 0
V- y̆d-t-? V_ y̆_____ V- y-d-t-? ---------- Vy y̆dete?
Áno, hneď prídeme. Т-к- ---за-аз-пр---е-о. Т___ м_ з____ п________ Т-к- м- з-р-з п-и-д-м-. ----------------------- Так, ми зараз прийдемо. 0
T-k,-my---ra- -ry-̆d-m-. T___ m_ z____ p________ T-k- m- z-r-z p-y-̆-e-o- ------------------------ Tak, my zaraz pryy̆demo.
bývať Жи-и Ж___ Ж-т- ---- Жити 0
Zh-ty Z____ Z-y-y ----- Zhyty
Bývate v Berlíne? В--жи---- --Берл-н-? В_ ж_____ в Б_______ В- ж-в-т- в Б-р-і-і- -------------------- Ви живете в Берліні? 0
V--zhy--te-v--e---n-? V_ z______ v B_______ V- z-y-e-e v B-r-i-i- --------------------- Vy zhyvete v Berlini?
Áno, bývam v Berlíne. Т-к, - живу-в Берлі--. Т___ я ж___ в Б_______ Т-к- я ж-в- в Б-р-і-і- ---------------------- Так, я живу в Берліні. 0
T--, y- zhyv------r-i--. T___ y_ z____ v B_______ T-k- y- z-y-u v B-r-i-i- ------------------------ Tak, ya zhyvu v Berlini.

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!