Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   zh 提问题1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62[六十二]

62 [liùshí\'èr]

提问题1

[tíwèntí 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čínština (zjednodušená) Prehrať Viac
učiť sa 学- 学_ 学- -- 学习 0
xu-xí x____ x-é-í ----- xuéxí
Učia sa žiaci veľa? 学生--学的--多-- ? 学__ 学_ 很_ 吗 ? 学-们 学- 很- 吗 ? ------------- 学生们 学的 很多 吗 ? 0
xu-shēn-m-----é-de --nd---ma? x__________ x__ d_ h_____ m__ x-é-h-n-m-n x-é d- h-n-u- m-? ----------------------------- xuéshēngmen xué de hěnduō ma?
Nie, učia sa málo. 不, -们 -的 少 。 不_ 他_ 学_ 少 。 不- 他- 学- 少 。 ------------ 不, 他们 学的 少 。 0
Bù, tāme- x-é-d---h--. B__ t____ x__ d_ s____ B-, t-m-n x-é d- s-ǎ-. ---------------------- Bù, tāmen xué de shǎo.
pýtať sa 问题,--问 问__ 提_ 问-, 提- ------ 问题, 提问 0
W--tí---íw-n W_____ t____ W-n-í- t-w-n ------------ Wèntí, tíwèn
Pýtate sa často učiteľa? 您--常 向-老师-提--吗 ? 您 经_ 向 老_ 提_ 吗 ? 您 经- 向 老- 提- 吗 ? ---------------- 您 经常 向 老师 提问 吗 ? 0
ní-----g-h-ng -iàng------ī tí --- m-? n__ j________ x____ l_____ t_ w__ m__ n-n j-n-c-á-g x-à-g l-o-h- t- w-n m-? ------------------------------------- nín jīngcháng xiàng lǎoshī tí wèn ma?
Nie, nepýtam sa často. 不,-我 ---常---他-。 不_ 我 不 经_ 问 他 。 不- 我 不 经- 问 他 。 --------------- 不, 我 不 经常 问 他 。 0
Bù-----b- -----há-----n --. B__ w_ b_ j________ w__ t__ B-, w- b- j-n-c-á-g w-n t-. --------------------------- Bù, wǒ bù jīngcháng wèn tā.
odpovedať 回- 回_ 回- -- 回答 0
H---á H____ H-í-á ----- Huídá
Odpovedajte, prosím. 请-----。 请_ 回_ 。 请- 回- 。 ------- 请您 回答 。 0
q--- ní---uí-á. q___ n__ h_____ q-n- n-n h-í-á- --------------- qǐng nín huídá.
Odpovedám. 我 -答 。 我 回_ 。 我 回- 。 ------ 我 回答 。 0
W- ----á. W_ h_____ W- h-í-á- --------- Wǒ huídá.
pracovať 工- 工_ 工- -- 工作 0
Gōngz-ò G______ G-n-z-ò ------- Gōngzuò
Práve pracuje? 他 正在-工作 吗-? 他 正_ 工_ 吗 ? 他 正- 工- 吗 ? ----------- 他 正在 工作 吗 ? 0
t- z-èn--à- -ōngzu- ma? t_ z_______ g______ m__ t- z-è-g-à- g-n-z-ò m-? ----------------------- tā zhèngzài gōngzuò ma?
Áno, práve pracuje. 是-,-他 ------。 是__ 他 正_ 工_ 。 是-, 他 正- 工- 。 ------------- 是啊, 他 正在 工作 。 0
Sh- a--tā z-è--z-- gō----ò. S__ a_ t_ z_______ g_______ S-ì a- t- z-è-g-à- g-n-z-ò- --------------------------- Shì a, tā zhèngzài gōngzuò.
prísť 来来 - 0
Lái L__ L-i --- Lái
Prídete? 您- --- ? 您_ 来 吗 ? 您- 来 吗 ? -------- 您们 来 吗 ? 0
n-nmen --- --? n_____ l__ m__ n-n-e- l-i m-? -------------- nínmen lái ma?
Áno, hneď prídeme. 对-----马上-- --。 对_ 我_ 马_ 就 来 。 对- 我- 马- 就 来 。 -------------- 对, 我们 马上 就 来 。 0
D--,-w-m---mǎ--à-- -iù lá-. D___ w____ m______ j__ l___ D-ì- w-m-n m-s-à-g j-ù l-i- --------------------------- Duì, wǒmen mǎshàng jiù lái.
bývať 居- 居_ 居- -- 居住 0
J-z-ù J____ J-z-ù ----- Jūzhù
Bývate v Berlíne? 您-- 在 柏林 - ? 您 住 在 柏_ 吗 ? 您 住 在 柏- 吗 ? ------------ 您 住 在 柏林 吗 ? 0
nín -----ài-----n-ma? n__ z__ z__ b____ m__ n-n z-ù z-i b-l-n m-? --------------------- nín zhù zài bólín ma?
Áno, bývam v Berlíne. 是- - 住 在--- 。 是_ 我 住 在 柏_ 。 是- 我 住 在 柏- 。 ------------- 是, 我 住 在 柏林 。 0
S-ì, -- z-------ból--. S___ w_ z__ z__ b_____ S-ì- w- z-ù z-i b-l-n- ---------------------- Shì, wǒ zhù zài bólín.

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!