Ľudia, ktorí nevidia, lepšie počujú.
To im robí každodenný život o niečo ľahší.
Slepci ale tiež lepšie spracujú reč!
K tomuto záveru dospeli početné vedecké štúdie.
Vedci prehrávali ľuďom nahrávky.
Rýchlosť reči u týchto nahrávok bola podstatne vyššia.
Napriek tomu boli nevidiaci schopní týmto nahrávkam porozumieť.
Naproti tomu zdraví jedinci vetám len ťažko rozumeli.
Rýchlosť rozprávania bola pre nich príliš vysoká.
K podobnému výsledku dospel aj iný pokus.
Zdraví aj nevidiaci jedinci počúvali rôzne vety.
Časť každej vety bola pozmenená.
Posledné slovo bolo nahradené nejakým nezmyselným výrazom.
Ľudia mali za úlohu zhodnotiť každú vetu.
Mali rozhodnúť, či veta dáva zmysel alebo nie.
Počas tohto procesu bol monitorovaný ich mozog.
Vedci merali určité mozgové frekvencie.
Zisťovali, ako rýchlo mozog rieši zadané úlohy.
U nevidiacich sa určitý signál objavil veľmi rýchlo.
Signál ukazoval, že veta bola analyzovaná.
U zdravých ľudí sa tento signál objavil oveľa neskôr.
Prečo slepci spracujú reč oveľa efektívnejšie, zatiaľ nie je známe.
Vedci ale jednu teóriu majú.
Myslia si, že mozog nevidiacich intenzívne využíva určitú časť.
Je to tá oblasť, v ktorej zdraví ľudia spracovávajú zrakové vnemy.
Nevidiaci túto oblasť pre zrak nepoužívajú.
Je teda „k dispozícii“ k iným úlohám.
Preto majú nevidiaci väčšiu kapacitu na spracovanie reči ...