Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   ku Bersiva neyînî 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [şêst û pênc]

Bersiva neyînî 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? G-s--lk--i----e? G______ b___ y__ G-s-î-k b-h- y-? ---------------- Gustîlk biha ye? 0
Nie, stojí len sto eur. N---b-ha-- -- ---- 100 euro-y-. N__ b_____ w_ t___ 1__ e___ y__ N-, b-h-y- w- t-n- 1-0 e-r- y-. ------------------------------- Na, bihayê wê tenê 100 euro ye. 0
Ale mám len päťdesiať. Lêbel- l- ge- m-n--en--pê--î -e-e. L_____ l_ g__ m__ t___ p____ h____ L-b-l- l- g-l m-n t-n- p-n-î h-y-. ---------------------------------- Lêbelê li gel min tenê pêncî heye. 0
Si už hotový? T---m-d-y-? T_ a_______ T- a-a-e-î- ----------- Tu amadeyî? 0
Nie, ešte nie. Na, h-n --. N__ h__ n__ N-, h-n n-. ----------- Na, hîn na. 0
Ale hneď budem hotový. Lê-e-ê-e- - ----a-amade--i-. L_____ e_ ê a____ a____ b___ L-b-l- e- ê a-i-a a-a-e b-m- ---------------------------- Lêbelê ez ê aniha amade bim. 0
Chcel by si ešte polievku? Zê-et-r ş-rb--dixw-zî? Z______ ş____ d_______ Z-d-t-r ş-r-e d-x-a-î- ---------------------- Zêdetir şorbe dixwazî? 0
Nie, už nechcem. N-,--a--az--. N__ n________ N-, n-x-a-i-. ------------- Na, naxwazim. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. L- b-r-eşîr-ke-dî--ix---i-. L_ b__________ d_ d________ L- b-r-e-î-e-e d- d-x-a-i-. --------------------------- Lê berfeşîreke dî dixwazim. 0
Bývaš tu už dlho? Ev d---ke d-r-- - ------v-- ---i-ê? E_ d_____ d____ e t_ l_ v__ r______ E- d-m-k- d-r-j e t- l- v-r r-d-n-? ----------------------------------- Ev demeke dirêj e tu li vir rûdinê? 0
Nie, len jeden mesiac. Na--ji-m-hekê--e. N__ j_ m_____ v__ N-, j- m-h-k- v-. ----------------- Na, ji mehekê ve. 0
Ale poznám už veľa ľudí. L--j- -i-- ----el-k-mir-v-n --s-di-i-. L_ j_ n___ v_ g____ m______ n__ d_____ L- j- n-h- v- g-l-k m-r-v-n n-s d-k-m- -------------------------------------- Lê ji niha ve gelek mirovan nas dikim. 0
Ideš zajtra domov? Tu-yê s-b---i-î---lê? T_ y_ s___ b___ m____ T- y- s-b- b-ç- m-l-? --------------------- Tu yê sibê biçî malê? 0
Nie, až cez víkend. N---he-- -- -a--y- ----e--. N__ h___ z_ d_____ h_______ N-, h-r- z- d-w-y- h-f-e-ê- --------------------------- Na, herî zû dawiya hefteyê. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. Lê-e- - ---- yek-e-ê-v--er--. L_ e_ ê r___ y______ v_______ L- e- ê r-j- y-k-e-ê v-g-r-m- ----------------------------- Lê ez ê roja yekşemê vegerim. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? K--ik-------h-ş-----? K_____ t_ g______ y__ K-ç-k- t- g-h-ş-î y-? --------------------- Keçika te gihîştî ye? 0
Nie, má iba sedemnásť. N-- te-----w--h-- -ev-eh e. N__ t_____ w_ h__ h_____ e_ N-, t-m-n- w- h-n h-v-e- e- --------------------------- Na, temenê wê hîn hevdeh e. 0
Ale už má priateľa. Lê-j- n--a -e-h-va----ê--ey-. L_ j_ n___ v_ h_____ w_ h____ L- j- n-h- v- h-v-l- w- h-y-. ----------------------------- Lê ji niha ve hevalê wê heye. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 kurdčina (kurmándží) (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!