Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 1   »   bg Притежателни местоимения 1

66 [šesťdesiatšesť]

Privlastňovacie zámená 1

Privlastňovacie zámená 1

66 [шейсет и шест]

66 [sheyset i shest]

Притежателни местоимения 1

[Pritezhatelni mestoimeniya 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
ja – môj а- - -ой---с----/ си а_ – м__ / с___ / с_ а- – м-й / с-о- / с- -------------------- аз – мой / свой / си 0
az – moy-- -v-y-- si a_ – m__ / s___ / s_ a- – m-y / s-o- / s- -------------------- az – moy / svoy / si
Nemôžem nájsť svoj kľúč. Н- --га д----------оя-к-юч-- --оя---ю- /--лю-а--и. Н_ м___ д_ н_____ м__ к___ / с___ к___ / к____ с__ Н- м-г- д- н-м-р- м-я к-ю- / с-о- к-ю- / к-ю-а с-. -------------------------------------------------- Не мога да намеря моя ключ / своя ключ / ключа си. 0
N- mo-a -a nam-r-a --y- klyu-h-- -v----k-y--- ---lyu-ha s-. N_ m___ d_ n______ m___ k_____ / s____ k_____ / k______ s__ N- m-g- d- n-m-r-a m-y- k-y-c- / s-o-a k-y-c- / k-y-c-a s-. ----------------------------------------------------------- Ne moga da namerya moya klyuch / svoya klyuch / klyucha si.
Nemôžem nájsť svoj cestovný lístok. Н- ---- да -а--р- м-я бил---- -в-я ---е- - б-ле-- си. Н_ м___ д_ н_____ м__ б____ / с___ б____ / б_____ с__ Н- м-г- д- н-м-р- м-я б-л-т / с-о- б-л-т / б-л-т- с-. ----------------------------------------------------- Не мога да намеря моя билет / своя билет / билета си. 0
Ne-m-g--da----er-a-m-ya-b--e--- s--y- bilet-/----e-- -i. N_ m___ d_ n______ m___ b____ / s____ b____ / b_____ s__ N- m-g- d- n-m-r-a m-y- b-l-t / s-o-a b-l-t / b-l-t- s-. -------------------------------------------------------- Ne moga da namerya moya bilet / svoya bilet / bileta si.
ty – tvoj т- - т--- --св-й --си т_ – т___ / с___ / с_ т- – т-о- / с-о- / с- --------------------- ти – твой / свой / си 0
ti----v---/-svo--- -i t_ – t___ / s___ / s_ t- – t-o- / s-o- / s- --------------------- ti – tvoy / svoy / si
Našiel si už svoje kľúče? На-е-и--- -во- к-юч-/ сво--к--ч / -люч----? Н_____ л_ т___ к___ / с___ к___ / к____ с__ Н-м-р- л- т-о- к-ю- / с-о- к-ю- / к-ю-а с-? ------------------------------------------- Намери ли твоя ключ / своя ключ / ключа си? 0
Na-er-----t--ya-k---c--- svoya---yu-- - -lyu--a --? N_____ l_ t____ k_____ / s____ k_____ / k______ s__ N-m-r- l- t-o-a k-y-c- / s-o-a k-y-c- / k-y-c-a s-? --------------------------------------------------- Nameri li tvoya klyuch / svoya klyuch / klyucha si?
Našiel si už svoje cestovné lístky? На-е-и-ли тв-я-билет - с--я -и--- /-билет---и? Н_____ л_ т___ б____ / с___ б____ / б_____ с__ Н-м-р- л- т-о- б-л-т / с-о- б-л-т / б-л-т- с-? ---------------------------------------------- Намери ли твоя билет / своя билет / билета си? 0
N-------- ---y--bi--t ---v----b-l-t---b--et--s-? N_____ l_ t____ b____ / s____ b____ / b_____ s__ N-m-r- l- t-o-a b-l-t / s-o-a b-l-t / b-l-t- s-? ------------------------------------------------ Nameri li tvoya bilet / svoya bilet / bileta si?
on – jeho той-- -его----му т__ – н____ / м_ т-й – н-г-в / м- ---------------- той – негов / му 0
t-y – n-g------u t__ – n____ / m_ t-y – n-g-v / m- ---------------- toy – negov / mu
Vieš, kde je jeho kľúč? З--е- ли--ъ-е-- нег-ви---к-ю- /-ключ---м-? З____ л_ к___ е н_______ к___ / к_____ м__ З-а-ш л- к-д- е н-г-в-я- к-ю- / к-ю-ъ- м-? ------------------------------------------ Знаеш ли къде е неговият ключ / ключът му? 0
Zn-e-h -----d- -e-n--o---at--l-uch-/-k--u-h-t --? Z_____ l_ k___ y_ n________ k_____ / k_______ m__ Z-a-s- l- k-d- y- n-g-v-y-t k-y-c- / k-y-c-y- m-? ------------------------------------------------- Znaesh li kyde ye negoviyat klyuch / klyuchyt mu?
Vieš, kde je jeho cestovný lístok? З-а-ш ли-къ-е----е-овия--би--- /-------- му? З____ л_ к___ е н_______ б____ / б______ м__ З-а-ш л- к-д- е н-г-в-я- б-л-т / б-л-т-т м-? -------------------------------------------- Знаеш ли къде е неговият билет / билетът му? 0
Z-a--h l----d-----neg-----t-b---- / -i----t---? Z_____ l_ k___ y_ n________ b____ / b______ m__ Z-a-s- l- k-d- y- n-g-v-y-t b-l-t / b-l-t-t m-? ----------------------------------------------- Znaesh li kyde ye negoviyat bilet / biletyt mu?
ona – jej т---------/ й т_ – н___ / й т- – н-и- / й ------------- тя – неин / й 0
t-- –----n-/ y t__ – n___ / y t-a – n-i- / y -------------- tya – nein / y
Jej peniaze sú preč. Ней-и---па-и-/ ---и-е-- г- -яма. Н______ п___ / п_____ й г_ н____ Н-й-и-е п-р- / п-р-т- й г- н-м-. -------------------------------- Нейните пари / парите й ги няма. 0
N-yni-e --r-------ite y -i---ama. N______ p___ / p_____ y g_ n_____ N-y-i-e p-r- / p-r-t- y g- n-a-a- --------------------------------- Neynite pari / parite y gi nyama.
A jej kreditná karta je tiež preč. Н--н-та---ед-тна к-рт- / --е--тна---й к--т----що-я н--а. Н______ к_______ к____ / к_________ й к____ с___ я н____ Н-й-а-а к-е-и-н- к-р-а / к-е-и-н-т- й к-р-а с-щ- я н-м-. -------------------------------------------------------- Нейната кредитна карта / кредитната й карта също я няма. 0
Ne--------e--tna-k-r-- - -redit--ta - k-rta---shch--ya n---a. N______ k_______ k____ / k_________ y k____ s______ y_ n_____ N-y-a-a k-e-i-n- k-r-a / k-e-i-n-t- y k-r-a s-s-c-o y- n-a-a- ------------------------------------------------------------- Neynata kreditna karta / kreditnata y karta syshcho ya nyama.
my – náš, naša, naše н-е – на- - ни н__ – н__ / н_ н-е – н-ш / н- -------------- ние – наш / ни 0
nie-- -as- --ni n__ – n___ / n_ n-e – n-s- / n- --------------- nie – nash / ni
Náš dedko je chorý. Н--ият -я-о - дядо ---е --л--. Н_____ д___ / д___ н_ е б_____ Н-ш-я- д-д- / д-д- н- е б-л-н- ------------------------------ Нашият дядо / дядо ни е болен. 0
N----yat -ya-- / ----o ni ye b-len. N_______ d____ / d____ n_ y_ b_____ N-s-i-a- d-a-o / d-a-o n- y- b-l-n- ----------------------------------- Nashiyat dyado / dyado ni ye bolen.
Naša babka je zdravá. Наш-т--б-ба /-б-ба ---е---рав-. Н_____ б___ / б___ н_ е з______ Н-ш-т- б-б- / б-б- н- е з-р-в-. ------------------------------- Нашата баба / баба ни е здрава. 0
N--hat--b----- -----n---- -d--v-. N______ b___ / b___ n_ y_ z______ N-s-a-a b-b- / b-b- n- y- z-r-v-. --------------------------------- Nashata baba / baba ni ye zdrava.
vy – váš, vaša, vaše вие –--аш-/-ви в__ – в__ / в_ в-е – в-ш / в- -------------- вие – ваш / ви 0
vi- - --sh----i v__ – v___ / v_ v-e – v-s- / v- --------------- vie – vash / vi
Deti, kde je váš ocko? Д--а- к-де - в-ш-ят б----/-б-ща --? Д____ к___ е в_____ б___ / б___ в__ Д-ц-, к-д- е в-ш-я- б-щ- / б-щ- в-? ----------------------------------- Деца, къде е вашият баща / баща ви? 0
De--a,-kyd---- --shi-a--------a-/ b-sh----v-? D_____ k___ y_ v_______ b______ / b______ v__ D-t-a- k-d- y- v-s-i-a- b-s-c-a / b-s-c-a v-? --------------------------------------------- Detsa, kyde ye vashiyat bashcha / bashcha vi?
Deti, kde je vaša mamička? Дец-- къд----в-ш--а---йк--- ма-к- ви? Д____ к___ е в_____ м____ / м____ в__ Д-ц-, к-д- е в-ш-т- м-й-а / м-й-а в-? ------------------------------------- Деца, къде е вашата майка / майка ви? 0
D-tsa, k-de ye----h-ta mayka / -a-----i? D_____ k___ y_ v______ m____ / m____ v__ D-t-a- k-d- y- v-s-a-a m-y-a / m-y-a v-? ---------------------------------------- Detsa, kyde ye vashata mayka / mayka vi?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bulharčina (1-100) MP3 bulharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kreatívny jazyk

Kreativita je v súčasnosti dôležitým pojmom. Každý chce byť kreatívny. Pretože kreatívni ľudia sa považujú za inteligentných. Aj náš jazyk by mal byť kreatívny. V dávnejších dobách sa ľudia snažili hovoriť čo najspisovnejšie. Dnes sa ľudia snažia hovoriť čo najkreatívnejšie. Dobrým príkladom sú reklama a médiá. Ukazujú nám, ako sa dá s jazykom hrať. V posledných 50 rokoch sa kladie na kreativitu stále väčší dôraz. Začali sa ňou zaoberať dokonca aj výskumy. Psychológovia, filozofi a pedagógovia skúmajú rôzne kreatívne procesy. Kreativita znamená schopnosť vytvoriť niečo nové. Takže kreatívny rečník vytvára nové lingvistické tvary. Môžu to byť slová alebo gramatické štruktúry. Štúdiom kreatívneho jazyka môžu jazykovedci zistiť, ako sa jazyk mení. Nie každý však novým jazykovým prvkom rozumie. Aby ste pochopili kreatívny jazyk, musíte mať určité znalosti. Musíte vedieť, ako jazyk funguje. A musíte tiež poznať svet, v ktorom daný rečník žije. Až potom pochopíte, čo vám chce povedať. Príkladom je slang mládeže. Deti a mladí ľudia stále vymýšľajú nové pojmy. Dospelí im často nerozumejú. Vyšli dokonca už slovníky, ktoré slang mládeže vysvetľujú. Tie sú však spravidla už o generáciu dozadu! Kreatívny jazyk sa ale dá naučiť. Inštruktori za týmto účelom organizujú rôzne kurzy. Najdôležitejším pravidlom je: počúvaj svoj vnútorný hlas!