Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   sv Possessiva pronomen 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [sextiosju]

Possessiva pronomen 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
okuliare gla------n g_________ g-a-ö-o-e- ---------- glasögonen 0
Zabudol si svoje okuliare. H-n-ha------- sina-gl-sög-n. H__ h__ g____ s___ g________ H-n h-r g-ö-t s-n- g-a-ö-o-. ---------------------------- Han har glömt sina glasögon. 0
Kde len má svoje okuliare? Var h---h-- sin----as-g-n då? V__ h__ h__ s___ g_______ d__ V-r h-r h-n s-n- g-a-ö-o- d-? ----------------------------- Var har han sina glasögon då? 0
hodinky k-oc-an k______ k-o-k-n ------- klockan 0
Jeho hodinky sú pokazené. H--s---o--a -- sön--r. H___ k_____ ä_ s______ H-n- k-o-k- ä- s-n-e-. ---------------------- Hans klocka är sönder. 0
Hodiny visia na stene. Kl-c-an hä---------ägg-n. K______ h_____ p_ v______ K-o-k-n h-n-e- p- v-g-e-. ------------------------- Klockan hänger på väggen. 0
pas p-s--t p_____ p-s-e- ------ passet 0
Stratil svoj pas. Ha----r----l-r---s-t--pas-. H__ h__ f_______ s___ p____ H-n h-r f-r-o-a- s-t- p-s-. --------------------------- Han har förlorat sitt pass. 0
Kde len má svoj pas? Va----r--an s--- ---s-då? V__ h__ h__ s___ p___ d__ V-r h-r h-n s-t- p-s- d-? ------------------------- Var har han sitt pass då? 0
oni – ich d- - d-r-----i-a d_ – d_____ s___ d- – d-r-s- s-n- ---------------- de – deras, sina 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. B-rn-n-ka--inte -i------na--ö--l-r-r. B_____ k__ i___ h____ s___ f_________ B-r-e- k-n i-t- h-t-a s-n- f-r-l-r-r- ------------------------------------- Barnen kan inte hitta sina föräldrar. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! M--------om-e- ---de--s-f-räl-ra-! M__ d__ k_____ j_ d____ f_________ M-n d-r k-m-e- j- d-r-s f-r-l-r-r- ---------------------------------- Men där kommer ju deras föräldrar! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ni---Er N_ – E_ N- – E- ------- Ni – Er 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? H-r---r er ---a, -e-r --l--r? H__ v__ e_ r____ h___ M______ H-r v-r e- r-s-, h-r- M-l-e-? ----------------------------- Hur var er resa, herr Müller? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? Va- ---er--r---he-- ---le-? V__ ä_ e_ f___ h___ M______ V-r ä- e- f-u- h-r- M-l-e-? --------------------------- Var är er fru, herr Müller? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše N- –--r N_ – E_ N- – E- ------- Ni – Er 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? H-- v---e--re----fru----m-dt? H__ v__ e_ r____ f__ S_______ H-r v-r e- r-s-, f-u S-h-i-t- ----------------------------- Hur var er resa, fru Schmidt? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? V-r-är e---a-,-f---S-h-i--? V__ ä_ e_ m___ f__ S_______ V-r ä- e- m-n- f-u S-h-i-t- --------------------------- Var är er man, fru Schmidt? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + švédčina (1-100) MP3 švédčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!