Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   uk Присвійні займенники 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [шістдесят сім]

67 [shistdesyat sim]

Присвійні займенники 2

Prysviy̆ni zay̆mennyky 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
okuliare О----ри О______ О-у-я-и ------- Окуляри 0
O--l-ary O_______ O-u-y-r- -------- Okulyary
Zabudol si svoje okuliare. В-н --б---с--- --ул-ри. В__ з____ с___ о_______ В-н з-б-в с-о- о-у-я-и- ----------------------- Він забув свої окуляри. 0
V-n-z--u- sv----okul----. V__ z____ s___ o________ V-n z-b-v s-o-̈ o-u-y-r-. ------------------------- Vin zabuv svoï okulyary.
Kde len má svoje okuliare? Д--ж---г- о----р-? Д_ ж й___ о_______ Д- ж й-г- о-у-я-и- ------------------ Де ж його окуляри? 0
D- -h ---ho -kuly--y? D_ z_ y̆___ o________ D- z- y-o-o o-u-y-r-? --------------------- De zh y̆oho okulyary?
hodinky Год-нник Г_______ Г-д-н-и- -------- Годинник 0
Hodyn-yk H_______ H-d-n-y- -------- Hodynnyk
Jeho hodinky sú pokazené. Й--о---динник п-п---и-. Й___ г_______ п________ Й-г- г-д-н-и- п-п-у-и-. ----------------------- Його годинник попсутий. 0
Y̆-ho h-d-n--k-p-ps--y-̆. Y̆___ h_______ p________ Y-o-o h-d-n-y- p-p-u-y-̆- ------------------------- Y̆oho hodynnyk popsutyy̆.
Hodiny visia na stene. Го-и-ник-ви-и-ь--а--тіні. Г_______ в_____ н_ с_____ Г-д-н-и- в-с-т- н- с-і-і- ------------------------- Годинник висить на стіні. 0
H--ynnyk --sy-ʹ-na --ini. H_______ v_____ n_ s_____ H-d-n-y- v-s-t- n- s-i-i- ------------------------- Hodynnyk vysytʹ na stini.
pas Па---рт П______ П-с-о-т ------- Паспорт 0
P-s--rt P______ P-s-o-t ------- Pasport
Stratil svoj pas. В---з--уб-в-св---п----рт. В__ з______ с___ п_______ В-н з-г-б-в с-і- п-с-о-т- ------------------------- Він загубив свій паспорт. 0
Vin--ahubyv s---̆ pa-por-. V__ z______ s___ p_______ V-n z-h-b-v s-i-̆ p-s-o-t- -------------------------- Vin zahubyv sviy̆ pasport.
Kde len má svoj pas? Де -----о п-сп---? Д_ ж й___ п_______ Д- ж й-г- п-с-о-т- ------------------ Де ж його паспорт? 0
D---h--̆oh--p-spo-t? D_ z_ y̆___ p_______ D- z- y-o-o p-s-o-t- -------------------- De zh y̆oho pasport?
oni – ich вон- - -х в___ – ї_ в-н- – ї- --------- вони – їх 0
vony---ï-h v___ – ï__ v-n- – i-k- ----------- vony – ïkh
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Ді-и--е -о-уть-з-айти -в--х--ат-ків. Д___ н_ м_____ з_____ с____ б_______ Д-т- н- м-ж-т- з-а-т- с-о-х б-т-к-в- ------------------------------------ Діти не можуть знайти своїх батьків. 0
Dit- ne -ozhu-- --ay̆ty--vo---- b-t--iv. D___ n_ m______ z_____ s_____ b_______ D-t- n- m-z-u-ʹ z-a-̆-y s-o-̈-h b-t-k-v- ---------------------------------------- Dity ne mozhutʹ znay̆ty svoïkh batʹkiv.
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! Але-- о-ь --уть-ї--ба----! А__ ж о__ й____ ї_ б______ А-е ж о-ь й-у-ь ї- б-т-к-! -------------------------- Але ж ось йдуть їх батьки! 0
A-- zh -sʹ---d-tʹ--̈-h--at---! A__ z_ o__ y̆____ ï__ b______ A-e z- o-ʹ y-d-t- i-k- b-t-k-! ------------------------------ Ale zh osʹ y̆dutʹ ïkh batʹky!
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ви-– -аш В_ – В__ В- – В-ш -------- Ви – Ваш 0
V----V--h V_ – V___ V- – V-s- --------- Vy – Vash
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Як ---- --д-рож,-п----Мю-лер? Я_ в___ п_______ п___ М______ Я- в-ш- п-д-р-ж- п-н- М-л-е-? ----------------------------- Як ваша подорож, пане Мюллер? 0
Ya------a-po--r---- p-ne My---e-? Y__ v____ p________ p___ M_______ Y-k v-s-a p-d-r-z-, p-n- M-u-l-r- --------------------------------- Yak vasha podorozh, pane Myuller?
Kde je Vaša žena, pán Müller? Де---ш--д-у--на---ан--М-лл-р? Д_ в___ д_______ п___ М______ Д- в-ш- д-у-и-а- п-н- М-л-е-? ----------------------------- Де ваша дружина, пане Мюллер? 0
De--ash- -ruz--na- p--e M-u--e-? D_ v____ d________ p___ M_______ D- v-s-a d-u-h-n-, p-n- M-u-l-r- -------------------------------- De vasha druzhyna, pane Myuller?
Vy – Váš, Vaša, Vaše В- -----а В_ – в___ В- – в-ш- --------- Ви – ваша 0
V--–---s-a V_ – v____ V- – v-s-a ---------- Vy – vasha
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Я---а-а-по----- п--і -----? Я_ в___ п______ п___ Ш_____ Я- в-ш- п-д-р-ж п-н- Ш-і-т- --------------------------- Як ваша подорож пані Шмідт? 0
Ya------- p-d-r-zh ---i -hmidt? Y__ v____ p_______ p___ S______ Y-k v-s-a p-d-r-z- p-n- S-m-d-? ------------------------------- Yak vasha podorozh pani Shmidt?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Де-Ва- -о-ові-,--а-і--м-дт? Д_ В__ ч_______ п___ Ш_____ Д- В-ш ч-л-в-к- п-н- Ш-і-т- --------------------------- Де Ваш чоловік, пані Шмідт? 0
De-Va---c-o-----, -an---h--dt? D_ V___ c________ p___ S______ D- V-s- c-o-o-i-, p-n- S-m-d-? ------------------------------ De Vash cholovik, pani Shmidt?

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!