Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   hy մեծ - փոքր

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [վաթսունութ]

68 [vat’sunut’]

մեծ - փոքր

mets - p’vok’r

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
veľký a malý մեծ-- --քր մ__ և փ___ մ-ծ և փ-ք- ---------- մեծ և փոքր 0
m--- y-- -’---’r m___ y__ p______ m-t- y-v p-v-k-r ---------------- mets yev p’vok’r
Slon je veľký. Փի-ը մեծ-է: Փ___ մ__ է_ Փ-ղ- մ-ծ է- ----------- Փիղը մեծ է: 0
P’i--y ---s-e P_____ m___ e P-i-h- m-t- e ------------- P’ighy mets e
Myš je malá. Մու-ը--ո----: Մ____ փ___ է_ Մ-ւ-ը փ-ք- է- ------------- Մուկը փոքր է: 0
M--y p’vok’- e M___ p______ e M-k- p-v-k-r e -------------- Muky p’vok’r e
tmavý a svetlý մ----և լո-----ր մ___ և լ_______ մ-ւ- և լ-ւ-ա-ո- --------------- մութ և լուսավոր 0
mut’---- lu-a-or m___ y__ l______ m-t- y-v l-s-v-r ---------------- mut’ yev lusavor
Noc je tmavá. Գի---ը --ւ- է: Գ_____ մ___ է_ Գ-շ-ր- մ-ւ- է- -------------- Գիշերը մութ է: 0
G-s-----m-t--e G______ m___ e G-s-e-y m-t- e -------------- Gishery mut’ e
Deň je svetlý. Օր----յծ-ռ է: Օ__ պ_____ է_ Օ-ը պ-յ-ա- է- ------------- Օրը պայծառ է: 0
O-- --yt-----e O__ p_______ e O-y p-y-s-r- e -------------- Ory paytsarr e
starý a mladý ծ-- - ե---ա--րդ ծ__ և ե________ ծ-ր և ե-ի-ա-ա-դ --------------- ծեր և երիտասարդ 0
tse- --v --r-t-s-rd t___ y__ y_________ t-e- y-v y-r-t-s-r- ------------------- tser yev yeritasard
Náš dedko je veľmi starý. Մ-ր-----կ- շ-- ծ-ր է: Մ__ պ_____ շ__ ծ__ է_ Մ-ր պ-պ-կ- շ-տ ծ-ր է- --------------------- Մեր պապիկը շատ ծեր է: 0
Mer----i-y -ha- --er-e M__ p_____ s___ t___ e M-r p-p-k- s-a- t-e- e ---------------------- Mer papiky shat tser e
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. Յ-թ-----ւն-տարի--ռ-ջ-նա---ի--սարդ--ր: Յ_________ տ___ ա___ ն_ ե________ է__ Յ-թ-ն-ս-ւ- տ-ր- ա-ա- ն- ե-ի-ա-ա-դ է-: ------------------------------------- Յոթանասուն տարի առաջ նա երիտասարդ էր: 0
Y--’-na-u--ta-i---raj -a-ye----------r Y_________ t___ a____ n_ y_________ e_ Y-t-a-a-u- t-r- a-r-j n- y-r-t-s-r- e- -------------------------------------- Yot’anasun tari arraj na yeritasard er
pekný a škaredý գ---ց-կ-և -գ-ղ գ______ և տ___ գ-ղ-ց-կ և տ-ե- -------------- գեղեցիկ և տգեղ 0
g--h---’ik y-v-tg--h g_________ y__ t____ g-g-e-s-i- y-v t-e-h -------------------- geghets’ik yev tgegh
Motýľ je pekný. Թիթե-- գե--ց-կ -: Թ_____ գ______ է_ Թ-թ-ռ- գ-ղ-ց-կ է- ----------------- Թիթեռը գեղեցիկ է: 0
T’---y-r-- -eg-et--i--e T_________ g_________ e T-i-’-e-r- g-g-e-s-i- e ----------------------- T’it’yerry geghets’ik e
Pavúk je škaredý. Ս-ր-- տ-ե- -: Ս____ տ___ է_ Ս-ր-ը տ-ե- է- ------------- Սարդը տգեղ է: 0
Sar-- t-egh-e S____ t____ e S-r-y t-e-h e ------------- Sardy tgegh e
tlstý a chudý գե--և -իհ-ր գ__ և ն____ գ-ր և ն-հ-ր ----------- գեր և նիհար 0
ger --------r g__ y__ n____ g-r y-v n-h-r ------------- ger yev nihar
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. Կ--ը ------ր -իլ-գր-մ-վ-գե- -: Կ___ հ______ կ_________ գ__ է_ Կ-ն- հ-ր-ո-ր կ-լ-գ-ա-ո- գ-ր է- ------------------------------ Կինը հարյուր կիլոգրամով գեր է: 0
Kiny--ar--r---lo-r--ov-ger-e K___ h_____ k_________ g__ e K-n- h-r-u- k-l-g-a-o- g-r e ---------------------------- Kiny haryur kilogramov ger e
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. Տ-ա--րդ- հի-----կի-ո-րա-ո- նիհա- -: Տ_______ հ_____ կ_________ ն____ է_ Տ-ա-ա-դ- հ-ս-ւ- կ-լ-գ-ա-ո- ն-հ-ր է- ----------------------------------- Տղամարդը հիսուն կիլոգրամով նիհար է: 0
Tg--mar-y -isun-k--ogr-m---nihar e T________ h____ k_________ n____ e T-h-m-r-y h-s-n k-l-g-a-o- n-h-r e ---------------------------------- Tghamardy hisun kilogramov nihar e
drahý a lacný թան- և ---ն թ___ և է___ թ-ն- և է-ա- ----------- թանկ և էժան 0
t------ev----an t____ y__ e____ t-a-k y-v e-h-n --------------- t’ank yev ezhan
Auto je drahé. Մե---ան----կ է: Մ______ թ___ է_ Մ-ք-ն-ն թ-ն- է- --------------- Մեքենան թանկ է: 0
Me-’yenan -’an--e M________ t____ e M-k-y-n-n t-a-k e ----------------- Mek’yenan t’ank e
Noviny sú lacné. Թե-թը ------: Թ____ է___ է_ Թ-ր-ը է-ա- է- ------------- Թերթը էժան է: 0
T-ye-t-------n e T_______ e____ e T-y-r-’- e-h-n e ---------------- T’yert’y ezhan e

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...