Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   en To like something

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [seventy]

To like something

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina angličtina (UK) Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Wo-ld y-----k--to ---ke? W____ y__ l___ t_ s_____ W-u-d y-u l-k- t- s-o-e- ------------------------ Would you like to smoke? 0
Chceli by ste tancovať? W---d y-- l-k---o danc-? W____ y__ l___ t_ d_____ W-u-d y-u l-k- t- d-n-e- ------------------------ Would you like to dance? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Wo-ld-you---ke-t- ---f-----walk? W____ y__ l___ t_ g_ f__ a w____ W-u-d y-u l-k- t- g- f-r a w-l-? -------------------------------- Would you like to go for a walk? 0
Chcel by som fajčiť. I-w--ld-like-to --oke. I w____ l___ t_ s_____ I w-u-d l-k- t- s-o-e- ---------------------- I would like to smoke. 0
Chcel(a) by si cigaretu? W-ul--you---k----c-gar-tt-? W____ y__ l___ a c_________ W-u-d y-u l-k- a c-g-r-t-e- --------------------------- Would you like a cigarette? 0
Chcel by oheň. He--ant--a-l-g-t. H_ w____ a l_____ H- w-n-s a l-g-t- ----------------- He wants a light. 0
Chcel(a) by som niečo piť. I--a-t t- --i-- -o-eth--g. I w___ t_ d____ s_________ I w-n- t- d-i-k s-m-t-i-g- -------------------------- I want to drink something. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. I-wa----o e-t-so-et--ng. I w___ t_ e__ s_________ I w-n- t- e-t s-m-t-i-g- ------------------------ I want to eat something. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. I wan--to----a- a li-t--. I w___ t_ r____ a l______ I w-n- t- r-l-x a l-t-l-. ------------------------- I want to relax a little. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. I--a-t -o a-k-yo--som---in-. I w___ t_ a__ y__ s_________ I w-n- t- a-k y-u s-m-t-i-g- ---------------------------- I want to ask you something. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. I-------o---k---- fo----m-t---g. I w___ t_ a__ y__ f__ s_________ I w-n- t- a-k y-u f-r s-m-t-i-g- -------------------------------- I want to ask you for something. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. I---n--------at --u t--s-m-t-ing. I w___ t_ t____ y__ t_ s_________ I w-n- t- t-e-t y-u t- s-m-t-i-g- --------------------------------- I want to treat you to something. 0
Čo si želáte, prosím? Wha--would --u-l--e? W___ w____ y__ l____ W-a- w-u-d y-u l-k-? -------------------- What would you like? 0
Želáte si kávu? W-u-- y-u li-- - c-f-ee? W____ y__ l___ a c______ W-u-d y-u l-k- a c-f-e-? ------------------------ Would you like a coffee? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Or--- y-- --efer ---e-? O_ d_ y__ p_____ a t___ O- d- y-u p-e-e- a t-a- ----------------------- Or do you prefer a tea? 0
Chceli by sme ísť domov. W-----t--o dr--e-home. W_ w___ t_ d____ h____ W- w-n- t- d-i-e h-m-. ---------------------- We want to drive home. 0
Chceli by ste taxík? D--y-u--an- a--ax-? D_ y__ w___ a t____ D- y-u w-n- a t-x-? ------------------- Do you want a taxi? 0
Chceli by telefonovať. Th-y-wa-- ---m-ke a -a--. T___ w___ t_ m___ a c____ T-e- w-n- t- m-k- a c-l-. ------------------------- They want to make a call. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + angličtina (UK) (1-100) MP3 angličtina (UK) (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.