Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   ha son wani abu

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sabain]

son wani abu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hauština Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? K-na so--u-----taba? K___ s_ k_ s__ t____ K-n- s- k- s-a t-b-? -------------------- Kuna so ku sha taba? 0
Chceli by ste tancovať? kana-so-ka-yi r---? k___ s_ k_ y_ r____ k-n- s- k- y- r-w-? ------------------- kana so ka yi rawa? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Ko-mu---- ta---ka-an? K_ m_ d__ t___ k_____ K- m- d-n t-k- k-d-n- --------------------- Ko mu dan taka kadan? 0
Chcel by som fajčiť. I-- so i----- ---a I__ s_ i_ s__ t___ I-a s- i- s-a t-b- ------------------ Ina so in sha taba 0
Chcel(a) by si cigaretu? kana s---t-b-? k___ s__ t____ k-n- s-n t-b-? -------------- kana son taba? 0
Chcel by oheň. Y----s-- -u-a. Y___ s__ w____ Y-n- s-n w-t-. -------------- Yana son wuta. 0
Chcel(a) by som niečo piť. I-a-s- in--ha I__ s_ i_ s__ I-a s- i- s-a ------------- Ina so in sha 0
Chcel(a) by som niečo jesť. In- so-----i --n- a-u. I__ s_ i_ c_ w___ a___ I-a s- i- c- w-n- a-u- ---------------------- Ina so in ci wani abu. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. I-- so i--h-t-. I__ s_ i_ h____ I-a s- i- h-t-. --------------- Ina so in huta. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. In---o ---t-mb-y- k- ---- -bu. I__ s_ i_ t______ k_ w___ a___ I-a s- i- t-m-a-e k- w-n- a-u- ------------------------------ Ina so in tambaye ku wani abu. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. I-- -o i--t---aye k--wani -b-. I__ s_ i_ t______ k_ w___ a___ I-a s- i- t-m-a-e k- w-n- a-u- ------------------------------ Ina so in tambaye ku wani abu. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. I-- so -n--a--a----u z--a-w-ni----. I__ s_ i_ g______ k_ z___ w___ a___ I-a s- i- g-y-a-e k- z-w- w-n- a-u- ----------------------------------- Ina so in gayyace ku zuwa wani abu. 0
Čo si želáte, prosím? me k--- ------ ----h m_ k___ s_ d__ A____ m- k-k- s- d-n A-l-h -------------------- me kuke so don Allah 0
Želáte si kávu? Kun- s--ku--ha ko-i? K___ s_ k_ s__ k____ K-n- s- k- s-a k-f-? -------------------- Kuna so ku sha kofi? 0
Alebo si radšej želáte čaj? K- k- --amm-c--k---ha-----? K_ k_ g_______ k_ s__ k____ K- k- g-a-m-c- k- s-a k-f-? --------------------------- Ko ka gwammace ka sha kofi? 0
Chceli by sme ísť domov. M--- s- ------a --da. M___ s_ m_ k___ g____ M-n- s- m- k-m- g-d-. --------------------- Muna so mu koma gida. 0
Chceli by ste taxík? k--a--on-tasi k___ s__ t___ k-n- s-n t-s- ------------- kuna son tasi 0
Chceli by telefonovať. Kun- son--i- k-r-. K___ s__ y__ k____ K-n- s-n y-n k-r-. ------------------ Kuna son yin kira. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 hauština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.