Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   no ville noe 1

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sytti]

ville noe 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Vil--u -øyk-? V__ d_ r_____ V-l d- r-y-e- ------------- Vil du røyke? 0
Chceli by ste tancovať? V-- du da--e? V__ d_ d_____ V-l d- d-n-e- ------------- Vil du danse? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? V-l d--gå en-t-r? V__ d_ g_ e_ t___ V-l d- g- e- t-r- ----------------- Vil du gå en tur? 0
Chcel by som fajčiť. J-g-v-l -j-rne--ø--e. J__ v__ g_____ r_____ J-g v-l g-e-n- r-y-e- --------------------- Jeg vil gjerne røyke. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Vi- ----a en sig--ett? V__ d_ h_ e_ s________ V-l d- h- e- s-g-r-t-? ---------------------- Vil du ha en sigarett? 0
Chcel by oheň. H-----l-h-----. H__ v__ h_ f___ H-n v-l h- f-r- --------------- Han vil ha fyr. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Jeg--i---j--ne ha---- å dri-k-. J__ v__ g_____ h_ n__ å d______ J-g v-l g-e-n- h- n-e å d-i-k-. ------------------------------- Jeg vil gjerne ha noe å drikke. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Jeg -i-----rne--p-se-no-. J__ v__ g_____ s____ n___ J-g v-l g-e-n- s-i-e n-e- ------------------------- Jeg vil gjerne spise noe. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. J--------jer-----ile -itt. J__ v__ g_____ h____ l____ J-g v-l g-e-n- h-i-e l-t-. -------------------------- Jeg vil gjerne hvile litt. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. J-g -il ---r-e--pø-r- d-g-n-e. J__ v__ g_____ s_____ d__ n___ J-g v-l g-e-n- s-ø-r- d-g n-e- ------------------------------ Jeg vil gjerne spørre deg noe. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Jeg -il-gjern- b- d-g o-----. J__ v__ g_____ b_ d__ o_ n___ J-g v-l g-e-n- b- d-g o- n-e- ----------------------------- Jeg vil gjerne be deg om noe. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. J-g-vil --e-n--i----ere --g -å---e. J__ v__ g_____ i_______ d__ p_ n___ J-g v-l g-e-n- i-v-t-r- d-g p- n-e- ----------------------------------- Jeg vil gjerne invitere deg på noe. 0
Čo si želáte, prosím? H-a-vi- -u -a? H__ v__ d_ h__ H-a v-l d- h-? -------------- Hva vil du ha? 0
Želáte si kávu? Vi- -u -a-e- ka---? V__ d_ h_ e_ k_____ V-l d- h- e- k-f-e- ------------------- Vil du ha en kaffe? 0
Alebo si radšej želáte čaj? E-----vil-d- hel--r-----n--e? E____ v__ d_ h_____ h_ e_ t__ E-l-r v-l d- h-l-e- h- e- t-? ----------------------------- Eller vil du heller ha en te? 0
Chceli by sme ísť domov. V- v-l -jern---jøre hj--. V_ v__ g_____ k____ h____ V- v-l g-e-n- k-ø-e h-e-. ------------------------- Vi vil gjerne kjøre hjem. 0
Chceli by ste taxík? V-l---r- -- -n--ros--? V__ d___ h_ e_ d______ V-l d-r- h- e- d-o-j-? ---------------------- Vil dere ha en drosje? 0
Chceli by telefonovať. D- v-l -j-rne ----e. D_ v__ g_____ r_____ D- v-l g-e-n- r-n-e- -------------------- De vil gjerne ringe. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + nórčina (1-100) MP3 nórčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.