Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   uz to like something

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [etmish]

to like something

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? C--kishni xoh---si-m-? Chekishni xohlaysizmi? C-e-i-h-i x-h-a-s-z-i- ---------------------- Chekishni xohlaysizmi? 0
Chceli by ste tancovať? R------t--h----i-ho----siz-i? Raqsga tushishni hohlaysizmi? R-q-g- t-s-i-h-i h-h-a-s-z-i- ----------------------------- Raqsga tushishni hohlaysizmi? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Pi---a----i-hn--xo--ays--mi? Piyoda borishni xohlaysizmi? P-y-d- b-r-s-n- x-h-a-s-z-i- ---------------------------- Piyoda borishni xohlaysizmi? 0
Chcel by som fajčiť. M-n ch--i-hn--xoh-ay---. Men chekishni xohlayman. M-n c-e-i-h-i x-h-a-m-n- ------------------------ Men chekishni xohlayman. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Tama-- i--aysi-mi? Tamaki istaysizmi? T-m-k- i-t-y-i-m-? ------------------ Tamaki istaysizmi? 0
Chcel by oheň. U--l--ni-----ayd-. U olovni xohlaydi. U o-o-n- x-h-a-d-. ------------------ U olovni xohlaydi. 0
Chcel(a) by som niečo piť. M-- ic---q---ma-. Men ichmoqchiman. M-n i-h-o-c-i-a-. ----------------- Men ichmoqchiman. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. M-n-nima-i- yemo--hi-a-. Men nimadir yemoqchiman. M-n n-m-d-r y-m-q-h-m-n- ------------------------ Men nimadir yemoqchiman. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Men da- -lm----i-an. Men dam olmoqchiman. M-n d-m o-m-q-h-m-n- -------------------- Men dam olmoqchiman. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Sizda----- -a-sa--or---q-----n. Sizdan bir narsa soramoqchiman. S-z-a- b-r n-r-a s-r-m-q-h-m-n- ------------------------------- Sizdan bir narsa soramoqchiman. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Si--an b----arsa-s--amoq---ma-. Sizdan bir narsa soramoqchiman. S-z-a- b-r n-r-a s-r-m-q-h-m-n- ------------------------------- Sizdan bir narsa soramoqchiman. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. M-------- --ro----r-a-- --klif -il-----i-an. Men sizni biror narsaga taklif qilmoqchiman. M-n s-z-i b-r-r n-r-a-a t-k-i- q-l-o-c-i-a-. -------------------------------------------- Men sizni biror narsaga taklif qilmoqchiman. 0
Čo si želáte, prosím? ilti-os-n--- i---ysiz iltimos nima istaysiz i-t-m-s n-m- i-t-y-i- --------------------- iltimos nima istaysiz 0
Želáte si kávu? K--e ---m--c--m-s--? Kofe ichmoqchimisiz? K-f- i-h-o-c-i-i-i-? -------------------- Kofe ichmoqchimisiz? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Y-ki b-- p--ol- c-oy i-hmoq-h-m----? Yoki bir piyola choy ichmoqchimisiz? Y-k- b-r p-y-l- c-o- i-h-o-c-i-i-i-? ------------------------------------ Yoki bir piyola choy ichmoqchimisiz? 0
Chceli by sme ísť domov. B-z u--- -etmo-c-i-i-. Biz uyga ketmoqchimiz. B-z u-g- k-t-o-c-i-i-. ---------------------- Biz uyga ketmoqchimiz. 0
Chceli by ste taxík? t-k----o-l-ys-zmi taksi xohlaysizmi t-k-i x-h-a-s-z-i ----------------- taksi xohlaysizmi 0
Chceli by telefonovať. S-z-qo-g---q -i-moqch---z. Siz qongiroq qilmoqchisiz. S-z q-n-i-o- q-l-o-c-i-i-. -------------------------- Siz qongiroq qilmoqchisiz. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.