Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   hu valamit szabad, lehet (-hat, -het)

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [hetvenhárom]

valamit szabad, lehet (-hat, -het)

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? Vezethe-sz má------t? V_________ m__ a_____ V-z-t-e-s- m-r a-t-t- --------------------- Vezethetsz már autót? 0
Smieš už piť alkohol? Ih-tsz -á-----oholt? I_____ m__ a________ I-a-s- m-r a-k-h-l-? -------------------- Ihatsz már alkoholt? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? M--e--z m---eg-e----kü---d-e? M______ m__ e______ k________ M-h-t-z m-r e-y-d-l k-l-ö-r-? ----------------------------- Mehetsz már egyedül külfödre? 0
smieť, môcť s--bad ------ -h-t) s_____ (_____ -____ s-a-a- (-h-t- --e-) ------------------- szabad (-hat, -het) 0
Môžeme tu fajčiť? D---n----atunk -t-? D_____________ i___ D-h-n-o-h-t-n- i-t- ------------------- Dohányozhatunk itt? 0
Môže sa tu fajčiť? S-a-ad i-- -ohányoz--? S_____ i__ d__________ S-a-a- i-t d-h-n-o-n-? ---------------------- Szabad itt dohányozni? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? (--abad--Le--- -t--hi--lk-r---v-l--ize--i? (_______ L____ i__ h_____________ f_______ (-z-b-d- L-h-t i-t h-t-l-á-t-á-a- f-z-t-i- ------------------------------------------ (Szabad) Lehet itt hitelkártyával fizetni? 0
Môže sa tu platiť šekom? (Szabad) -e-et--t-----kk-- f----ni? (_______ L____ i__ c______ f_______ (-z-b-d- L-h-t i-t c-e-k-l f-z-t-i- ----------------------------------- (Szabad) Lehet itt csekkel fizetni? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? Cs---ké-z-én---- --he- -i--tni? C___ k__________ l____ f_______ C-a- k-s-p-n-z-l l-h-t f-z-t-i- ------------------------------- Csak készpénzzel lehet fizetni? 0
Môžem si len zatelefonovať? S-a-----el-f------m? S_____ t____________ S-a-a- t-l-f-n-l-o-? -------------------- Szabad telefonálnom? 0
Môžem sa len niečo spýtať? K-rd--h-t---val--it? K__________ v_______ K-r-e-h-t-k v-l-m-t- -------------------- Kérdezhetek valamit? 0
Môžem len niečo povedať? M-n--a-ok -al-mi-? M________ v_______ M-n-h-t-k v-l-m-t- ------------------ Mondhatok valamit? 0
Nesmie spať v parku. N-- --ud-a-----ark-a-. N__ a______ a p_______ N-m a-u-h-t a p-r-b-n- ---------------------- Nem aludhat a parkban. 0
Nesmie spať v aute. N-m -l----t -z--u-óba-. N__ a______ a_ a_______ N-m a-u-h-t a- a-t-b-n- ----------------------- Nem aludhat az autóban. 0
Nesmie spať na stanici. N-m-a-ud-at---p----ud--r-n. N__ a______ a p____________ N-m a-u-h-t a p-l-a-d-a-o-. --------------------------- Nem aludhat a pályaudvaron. 0
Smieme si sadnúť? L-ül-et---? L__________ L-ü-h-t-n-? ----------- Leülhetünk? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? Kap----n- -gy ---a--t? K________ e__ é_______ K-p-a-u-k e-y é-l-p-t- ---------------------- Kaphatunk egy étlapot? 0
Môžeme platiť zvlášť? Fiz-t-e--nk -ü--n? F__________ k_____ F-z-t-e-ü-k k-l-n- ------------------ Fizethetünk külön? 0

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!