Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   hy ինչ որ բան հիմնավորել 1

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [յոթանասունհինգ]

75 [yot’anasunhing]

ինչ որ բան հիմնավորել 1

inch’ vor ban himnavorel 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Prečo neprídete? Ի---ւ----- գա--ս: Ի_____ չ__ գ_____ Ի-չ-ւ- չ-ք գ-լ-ս- ----------------- Ինչու՞ չեք գալիս: 0
Inc-’u- c--yek’ g--is I______ c______ g____ I-c-’-՞ c-’-e-’ g-l-s --------------------- Inch’u՞ ch’yek’ galis
Počasie je také zlé. Ե-ան--- -ատն է: Ե______ վ___ է_ Ե-ա-ա-ը վ-տ- է- --------------- Եղանակը վատն է: 0
Ye------y -a---e Y________ v___ e Y-g-a-a-y v-t- e ---------------- Yeghanaky vatn e
Neprídem, pretože počasie je také zlé. Ե----մ-գալ-ս--որով-ետև ե-----ը վ----է: Ե_ չ__ գ_____ ո_______ ե______ վ___ է_ Ե- չ-մ գ-լ-ս- ո-ո-հ-տ- ե-ա-ա-ը վ-տ- է- -------------------------------------- Ես չեմ գալիս, որովհետև եղանակը վատն է: 0
Y-s--h’yem--a-i-- vorov--t-- -eg-an-k- v-t- e Y__ c_____ g_____ v_________ y________ v___ e Y-s c-’-e- g-l-s- v-r-v-e-e- y-g-a-a-y v-t- e --------------------------------------------- Yes ch’yem galis, vorovhetev yeghanaky vatn e
Prečo nepríde? Ի----՞ չ- -ա -ա---: Ի_____ չ_ ն_ գ_____ Ի-չ-ւ- չ- ն- գ-լ-ս- ------------------- Ինչու՞ չէ նա գալիս: 0
I---’u՞-c-’--na-g-lis I______ c___ n_ g____ I-c-’-՞ c-’- n- g-l-s --------------------- Inch’u՞ ch’e na galis
Nie je pozvaný. Նա-հ-ավ-րվ-- չ-: Ն_ հ________ չ__ Ն- հ-ա-ի-վ-ծ չ-: ---------------- Նա հրավիրված չէ: 0
N-----vi-va-----’e N_ h_________ c___ N- h-a-i-v-t- c-’- ------------------ Na hravirvats ch’e
Nepríde, pretože nie je pozvaný. Ն- -ի-գալ--, ո-ովհ-տ--ն- -ր--իրվ-ծ -է: Ն_ չ_ գ_____ ո_______ ն_ հ________ չ__ Ն- չ- գ-լ-ս- ո-ո-հ-տ- ն- հ-ա-ի-վ-ծ չ-: -------------------------------------- Նա չի գալիս, որովհետև նա հրավիրված չէ: 0
Na -h-i-ga---, vo-o----e--n- hrav---at- ch’e N_ c___ g_____ v_________ n_ h_________ c___ N- c-’- g-l-s- v-r-v-e-e- n- h-a-i-v-t- c-’- -------------------------------------------- Na ch’i galis, vorovhetev na hravirvats ch’e
Prečo neprídeš? Ին--ւ՞ -ես գա---: Ի_____ չ__ գ_____ Ի-չ-ւ- չ-ս գ-լ-ս- ----------------- Ինչու՞ չես գալիս: 0
I---’u- --’ye--ga-is I______ c_____ g____ I-c-’-՞ c-’-e- g-l-s -------------------- Inch’u՞ ch’yes galis
Nemám čas. Ես-ժ----ակ-չ-ւն-մ: Ե_ ժ______ չ______ Ե- ժ-մ-ն-կ չ-ւ-ե-: ------------------ Ես ժամանակ չունեմ: 0
Yes zh-ma-a---h’-nem Y__ z_______ c______ Y-s z-a-a-a- c-’-n-m -------------------- Yes zhamanak ch’unem
Neprídem, pretože nemám čas. Ես -ե- -ալիս----ո---տև--աման-- չու-ե-: Ե_ չ__ գ_____ ո_______ ժ______ չ______ Ե- չ-մ գ-լ-ս- ո-ո-հ-տ- ժ-մ-ն-կ չ-ւ-ե-: -------------------------------------- Ես չեմ գալիս, որովհետև ժամանակ չունեմ: 0
Y---ch’--m g-lis, -o--vh-t-v-zh-m-nak -h----m Y__ c_____ g_____ v_________ z_______ c______ Y-s c-’-e- g-l-s- v-r-v-e-e- z-a-a-a- c-’-n-m --------------------------------------------- Yes ch’yem galis, vorovhetev zhamanak ch’unem
Prečo nezostaneš? Ի-չու՞ -ես մնո-մ: Ի_____ չ__ մ_____ Ի-չ-ւ- չ-ս մ-ո-մ- ----------------- Ինչու՞ չես մնում: 0
Inc--u՞ -h---- mn-m I______ c_____ m___ I-c-’-՞ c-’-e- m-u- ------------------- Inch’u՞ ch’yes mnum
Musím ešte pracovať. Ե- պե-ք-----ռ ---ատ-մ: Ե_ պ___ է դ__ ա_______ Ե- պ-տ- է դ-ռ ա-խ-տ-մ- ---------------------- Ես պետք է դեռ աշխատեմ: 0
Yes---t-- e d-r- --h-ha-em Y__ p____ e d___ a________ Y-s p-t-’ e d-r- a-h-h-t-m -------------------------- Yes petk’ e derr ashkhatem
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. Ե- --մ --ո--,-որովհ-տև ե--պետք-է դե- աշխ-տ-մ: Ե_ չ__ մ_____ ո_______ ե_ պ___ է դ__ ա_______ Ե- չ-մ մ-ո-մ- ո-ո-հ-տ- ե- պ-տ- է դ-ռ ա-խ-տ-մ- --------------------------------------------- Ես չեմ մնում, որովհետև ես պետք է դեռ աշխատեմ: 0
Y-s ch’y-m ---m, -o---h--ev-y-- -etk--e-d----a-hkha-em Y__ c_____ m____ v_________ y__ p____ e d___ a________ Y-s c-’-e- m-u-, v-r-v-e-e- y-s p-t-’ e d-r- a-h-h-t-m ------------------------------------------------------ Yes ch’yem mnum, vorovhetev yes petk’ e derr ashkhatem
Prečo už idete? Ի--ո-՞ -- ար-են-գ----: Ի_____ ե_ ա____ գ_____ Ի-չ-ւ- ե- ա-դ-ն գ-ո-մ- ---------------------- Ինչու՞ եք արդեն գնում: 0
I--h’---y--- -r--n --um I______ y___ a____ g___ I-c-’-՞ y-k- a-d-n g-u- ----------------------- Inch’u՞ yek’ arden gnum
Som unavený. Ե- հոգ-ա--ե-: Ե_ հ_____ ե__ Ե- հ-գ-ա- ե-: ------------- Ես հոգնած եմ: 0
Ye---o--a-s-y-m Y__ h______ y__ Y-s h-g-a-s y-m --------------- Yes hognats yem
Idem, pretože som unavený. Ե- գն----եմ, որովհ-տև հ-գ-ա- -մ: Ե_ գ____ ե__ ո_______ հ_____ ե__ Ե- գ-ո-մ ե-, ո-ո-հ-տ- հ-գ-ա- ե-: -------------------------------- Ես գնում եմ, որովհետև հոգնած եմ: 0
Ye--g--- y----v-r---ete--------- yem Y__ g___ y___ v_________ h______ y__ Y-s g-u- y-m- v-r-v-e-e- h-g-a-s y-m ------------------------------------ Yes gnum yem, vorovhetev hognats yem
Prečo už cestujete? Ի---ւ--եք------ -նո-մ: Ի_____ ե_ ա____ գ_____ Ի-չ-ւ- ե- ա-դ-ն գ-ո-մ- ---------------------- Ինչու՞ եք արդեն գնում: 0
Inc--u--y-k’ --d-n--num I______ y___ a____ g___ I-c-’-՞ y-k- a-d-n g-u- ----------------------- Inch’u՞ yek’ arden gnum
Je už neskoro. Ար--ն ո-շ է: Ա____ ո__ է_ Ա-դ-ն ո-շ է- ------------ Արդեն ուշ է: 0
A--e- --h e A____ u__ e A-d-n u-h e ----------- Arden ush e
Cestujem, pretože je už neskoro. Ես ---ւ--ե-- --ո--ե-և---դ-- -ւշ է: Ե_ գ____ ե__ ո_______ ա____ ո__ է_ Ե- գ-ո-մ ե-, ո-ո-հ-տ- ա-դ-ն ո-շ է- ---------------------------------- Ես գնում եմ, որովհետև արդեն ուշ է: 0
Yes ---m-y--,-vor-v-e-e--ar--n -s- e Y__ g___ y___ v_________ a____ u__ e Y-s g-u- y-m- v-r-v-e-e- a-d-n u-h e ------------------------------------ Yes gnum yem, vorovhetev arden ush e

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.