Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   ti ምኽንያት ምሃብ 1

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [ሰብዓንሓሙሽተን]

75 [sebi‘aniḥamushiteni]

ምኽንያት ምሃብ 1

[miẖiniyati mihabi 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Prečo neprídete? ስለ--ታ- --ትመጹ? ስ_____ ዘ_____ ስ-ም-ታ- ዘ-ት-ጹ- ------------- ስለምንታይ ዘይትመጹ? 0
s-lem-ni---i -eyi--m-ts’-? s___________ z____________ s-l-m-n-t-y- z-y-t-m-t-’-? -------------------------- sileminitayi zeyitimets’u?
Počasie je také zlé. ኣ---ሕማ--ኩነ---ኣ-ር ኣ-። ኣ__ ሕ__ ኩ___ ኣ__ ኣ__ ኣ-ዩ ሕ-ቕ ኩ-ታ- ኣ-ር ኣ-። -------------------- ኣዝዩ ሕማቕ ኩነታት ኣየር ኣሎ። 0
a---- ḥim-k-’i-----t----ayeri ---። a____ ḥ______ k_______ a____ a___ a-i-u h-i-a-̱-i k-n-t-t- a-e-i a-o- ----------------------------------- aziyu ḥimaḵ’i kunetati ayeri alo።
Neprídem, pretože počasie je také zlé. ኩ--- ኣ-ር-ሕማቕ-ስ--- --መ-እን-- ። ኩ___ ኣ__ ሕ__ ስ___ ኣ_______ ። ኩ-ታ- ኣ-ር ሕ-ቕ ስ-ዘ- ኣ-መ-እ-‘- ። ---------------------------- ኩነታት ኣየር ሕማቕ ስለዘሎ ኣይመጽእን‘የ ። 0
k--e-----ay--- -̣----̱---si-e---o---i-et--i’-------። k_______ a____ ḥ______ s_______ a_______________ ። k-n-t-t- a-e-i h-i-a-̱-i s-l-z-l- a-i-e-s-i-i-i-y- ። ---------------------------------------------------- kunetati ayeri ḥimaḵ’i silezelo ayimets’i’ini‘ye ።
Prečo nepríde? ን- ስ--ንታ- -ዩ-ዘይ---? ን_ ስ_____ ኢ_ ዘ_____ ን- ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-መ-እ- ------------------- ንሱ ስለምንታይ ኢዩ ዘይመጽእ? 0
ni----ilem----a-i--yu -e-i--ts’i-i? n___ s___________ ī__ z____________ n-s- s-l-m-n-t-y- ī-u z-y-m-t-’-’-? ----------------------------------- nisu sileminitayi īyu zeyimets’i’i?
Nie je pozvaný. ንሱ ኣ-ተዓ--- ። ን_ ኣ______ ። ን- ኣ-ተ-ደ-ን ። ------------ ንሱ ኣይተዓደመን ። 0
n-su---ite‘a--m--- ። n___ a____________ ። n-s- a-i-e-a-e-e-i ። -------------------- nisu ayite‘ademeni ።
Nepríde, pretože nie je pozvaný. ስ--ይ-ዓ-- ኣ-መጽእ----፣-። ስ_______ ኣ_____ እ__ ። ስ-ዘ-ተ-ደ- ኣ-መ-እ- እ-፣ ። --------------------- ስለዘይተዓደመ ኣይመጽእን እዩ፣ ። 0
si-e--y---‘-de-e--yi-et--i’--i i--፣-። s_______________ a____________ i___ ። s-l-z-y-t-‘-d-m- a-i-e-s-i-i-i i-u- ። ------------------------------------- silezeyite‘ademe ayimets’i’ini iyu፣ ።
Prečo neprídeš? ን---ስለምንታ--ኢኻ-ዘይ-መ--? ን__ ስ_____ ኢ_ ዘ______ ን-ኻ ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-ት-ጽ-? --------------------- ንስኻ ስለምንታይ ኢኻ ዘይትመጽእ? 0
nisi-̱a--ile--nita-- -h-a-ze-i----ts’i’i? n_____ s___________ ī__ z______________ n-s-h-a s-l-m-n-t-y- ī-̱- z-y-t-m-t-’-’-? ----------------------------------------- nisiẖa sileminitayi īẖa zeyitimets’i’i?
Nemám čas. ኣ- -- የብ-ይን። ኣ_ ግ_ የ_____ ኣ- ግ- የ-ለ-ን- ------------ ኣነ ግዜ የብለይን። 0
ane-gizē-y--i-e--n-። a__ g___ y__________ a-e g-z- y-b-l-y-n-። -------------------- ane gizē yebileyini።
Neprídem, pretože nemám čas. ኣ--ግ- ስ--ይ--- ----እን‘የ፣-። ኣ_ ግ_ ስ______ ኣ________ ። ኣ- ግ- ስ-ዘ-ብ-ይ ኣ-መ-እ-‘-፣ ። ------------------------- ኣነ ግዜ ስለዘይብለይ ኣይመጽእን‘የ፣ ። 0
a-- gi-ē -ilez--ibi-eyi -y--ets’i-i--‘y-- ። a__ g___ s_____________ a________________ ። a-e g-z- s-l-z-y-b-l-y- a-i-e-s-i-i-i-y-፣ ። ------------------------------------------- ane gizē silezeyibileyi ayimets’i’ini‘ye፣ ።
Prečo nezostaneš? ስለምንታይ -- ዘ---ንሕ? ስ_____ ኢ_ ዘ______ ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-ት-ን-? ----------------- ስለምንታይ ኢኻ ዘይትጸንሕ? 0
si-e-init--i---̱----y-t---’--i--i? s___________ ī__ z______________ s-l-m-n-t-y- ī-̱- z-y-t-t-’-n-h-i- ---------------------------------- sileminitayi īẖa zeyitits’eniḥi?
Musím ešte pracovať. ኣ- -ና--ሰ-ሕ ኣ--። ኣ_ ጌ_ ክ___ ኣ___ ኣ- ጌ- ክ-ር- ኣ-ኒ- --------------- ኣነ ጌና ክሰርሕ ኣለኒ። 0
an--g--a ----riḥ--a--n-። a__ g___ k_______ a_____ a-e g-n- k-s-r-h-i a-e-ī- ------------------------- ane gēna kiseriḥi alenī።
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. ኣ- ኣ-ጸ-ሕን -ኽ-ያቱ -ና------ስለዘ--። ኣ_ ኣ_____ መ____ ጌ_ ክ___ ስ_____ ኣ- ኣ-ጸ-ሕ- መ-ን-ቱ ጌ- ክ-ር- ስ-ዘ-ኒ- ------------------------------ ኣነ ኣይጸንሕን መኽንያቱ ጌና ክሰርሕ ስለዘሎኒ። 0
a-e ay-t-’e-i-------e-̱i-iyat- g--- -i-e--ḥi-s---ze-o--። a__ a____________ m_________ g___ k_______ s__________ a-e a-i-s-e-i-̣-n- m-h-i-i-a-u g-n- k-s-r-h-i s-l-z-l-n-። --------------------------------------------------------- ane ayits’eniḥini meẖiniyatu gēna kiseriḥi silezelonī።
Prečo už idete? ስ--ንታይ---ዱ---ኹም? ስ_____ ት__ ኣ____ ስ-ም-ታ- ት-ዱ ኣ-ኹ-? ---------------- ስለምንታይ ትኸዱ ኣሎኹም? 0
s--e--nit-yi -ih---u -loh----? s___________ t_____ a_______ s-l-m-n-t-y- t-h-e-u a-o-̱-m-? ------------------------------ sileminitayi tiẖedu aloẖumi?
Som unavený. ደኺመ--ሎ-። ደ__ ኣ___ ደ-መ ኣ-ኹ- -------- ደኺመ ኣሎኹ። 0
deh--me-al----። d_____ a_____ d-h-ī-e a-o-̱-። --------------- deẖīme aloẖu።
Idem, pretože som unavený. ደኺ- --ዘ-ኹ-ክኸይድ-የ-። ደ__ ስ____ ክ_____ ። ደ-መ ስ-ዘ-ኹ ክ-ይ-‘- ። ------------------ ደኺመ ስለዘሎኹ ክኸይድ‘የ ። 0
deh-īme -il-ze-oẖu --ẖ--i-i‘-e-። d_____ s_________ k__________ ። d-h-ī-e s-l-z-l-h-u k-h-e-i-i-y- ። ---------------------------------- deẖīme silezeloẖu kiẖeyidi‘ye ።
Prečo už cestujete? ስለምን---ድ--ሕጂ-ትኸ-? ስ_____ ድ_ ሕ_ ት___ ስ-ም-ታ- ድ- ሕ- ት-ዱ- ----------------- ስለምንታይ ድኣ ሕጂ ትኸዱ? 0
silem------- di’a---ij--tih-e-u? s___________ d___ ḥ___ t______ s-l-m-n-t-y- d-’- h-i-ī t-h-e-u- -------------------------------- sileminitayi di’a ḥijī tiẖedu?
Je už neskoro. ግ--መ-- ኢዩ ። ግ_ መ__ ኢ_ ። ግ- መ-ዩ ኢ- ። ----------- ግዜ መስዩ ኢዩ ። 0
gi-ē-me-------u-። g___ m_____ ī__ ። g-z- m-s-y- ī-u ። ----------------- gizē mesiyu īyu ።
Cestujem, pretože je už neskoro. መስ---- -ኾ--ክ--- -- ። መ__ ስ_ ዝ__ ክ___ እ_ ። መ-ዩ ስ- ዝ-ነ ክ-ይ- እ- ። -------------------- መስዩ ስለ ዝኾነ ክኸይድ እየ ። 0
m---yu-sile----̱-n--k----y-di -ye ። m_____ s___ z_____ k_______ i__ ። m-s-y- s-l- z-h-o-e k-h-e-i-i i-e ። ----------------------------------- mesiyu sile ziẖone kiẖeyidi iye ።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + tigriňa (1-100) MP3 tigriňa (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.