Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   ku Adjectives 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [heftê û neh]

Adjectives 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Li se- m-n-fî-ta-e---şî--h---. Li ser min fîstanekî şîn heye. L- s-r m-n f-s-a-e-î ş-n h-y-. ------------------------------ Li ser min fîstanekî şîn heye. 0
Mám na sebe červené šaty. L--s-- -i- f--tanekî sor-h-y-. Li ser min fîstanekî sor heye. L- s-r m-n f-s-a-e-î s-r h-y-. ------------------------------ Li ser min fîstanekî sor heye. 0
Mám na sebe zelené šaty. Li --r min fîstan------sk-h-ye. Li ser min fîstanekî kesk heye. L- s-r m-n f-s-a-e-î k-s- h-y-. ------------------------------- Li ser min fîstanekî kesk heye. 0
Kúpim čiernu tašku. E- ---te---î -eş-d---r-m. Ez çanteyekî reş dikirim. E- ç-n-e-e-î r-ş d-k-r-m- ------------------------- Ez çanteyekî reş dikirim. 0
Kúpim hnedú tašku. E- çante-ekî q-h---î-di-iri-. Ez çanteyekî qehweyî dikirim. E- ç-n-e-e-î q-h-e-î d-k-r-m- ----------------------------- Ez çanteyekî qehweyî dikirim. 0
Kúpim bielu tašku. E- çanteye-- --î-d-k---m. Ez çanteyekî spî dikirim. E- ç-n-e-e-î s-î d-k-r-m- ------------------------- Ez çanteyekî spî dikirim. 0
Potrebujem nové auto. J----- r---ir--p--eke------wîst-e. Ji min re tirimpêleke nû pêwîst e. J- m-n r- t-r-m-ê-e-e n- p-w-s- e- ---------------------------------- Ji min re tirimpêleke nû pêwîst e. 0
Potrebujem rýchle auto. Ji--in--e tir---êleke-b-le- -ê---t e. Ji min re tirimpêleke bilez pêwîst e. J- m-n r- t-r-m-ê-e-e b-l-z p-w-s- e- ------------------------------------- Ji min re tirimpêleke bilez pêwîst e. 0
Potrebujem pohodlné auto. J--min -e ti-i---lek---ihet pêw----e. Ji min re tirimpêleke rihet pêwîst e. J- m-n r- t-r-m-ê-e-e r-h-t p-w-s- e- ------------------------------------- Ji min re tirimpêleke rihet pêwîst e. 0
Tam hore býva stará žena. Li-jor j-ne----îr ----nê. Li jor jineke pîr rûdinê. L- j-r j-n-k- p-r r-d-n-. ------------------------- Li jor jineke pîr rûdinê. 0
Tam hore býva tlstá žena. Li-jo--j-neke--el-w-rû---ê. Li jor jineke qelew rûdinê. L- j-r j-n-k- q-l-w r-d-n-. --------------------------- Li jor jineke qelew rûdinê. 0
Tam dole býva zvedavá žena. Li-j-r-jin-k- ---a-dar ----n-. Li jêr jineke merakdar rûdinê. L- j-r j-n-k- m-r-k-a- r-d-n-. ------------------------------ Li jêr jineke merakdar rûdinê. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Mê---ê--m- m--ovên--i----m---n. Mêvanên me mirovên dilgerm bûn. M-v-n-n m- m-r-v-n d-l-e-m b-n- ------------------------------- Mêvanên me mirovên dilgerm bûn. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Mê-a--n -e m--o----b-------t -û-. Mêvanên me mirovên bi hurmet bûn. M-v-n-n m- m-r-v-n b- h-r-e- b-n- --------------------------------- Mêvanên me mirovên bi hurmet bûn. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Mê-a-ê- me -----ê- -e---da- b--. Mêvanên me mirovên meraqdar bûn. M-v-n-n m- m-r-v-n m-r-q-a- b-n- -------------------------------- Mêvanên me mirovên meraqdar bûn. 0
Mám milé deti. Za-o--- --n - xw-nşîr-n --ne. Zarokên min e xwînşîrîn hene. Z-r-k-n m-n e x-î-ş-r-n h-n-. ----------------------------- Zarokên min e xwînşîrîn hene. 0
Ale susedia majú drzé deti. L- ----k-- ---a-a- --a--i-. Lê zarokên cînaran bêar in. L- z-r-k-n c-n-r-n b-a- i-. --------------------------- Lê zarokên cînaran bêar in. 0
Sú vaše deti poslušné? Z--o--n ---t-bi-î--e? Zarokên we tebitî ne? Z-r-k-n w- t-b-t- n-? --------------------- Zarokên we tebitî ne? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...