Slovníček fráz

sk Prídavné mená 3   »   hy ածականներ 3

80 [osemdesiat]

Prídavné mená 3

Prídavné mená 3

80 [ութանասուն]

80 [ut’anasun]

ածականներ 3

[atsakanner 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Má psa. Նա -ու--ու--: Ն_ շ___ ո____ Ն- շ-ւ- ո-ն-: ------------- Նա շուն ունի: 0
N- -hu---ni N_ s___ u__ N- s-u- u-i ----------- Na shun uni
Ten pes je veľký. Շ-ւ-----ծ-է: Շ____ մ__ է_ Շ-ւ-ը մ-ծ է- ------------ Շունը մեծ է: 0
S---y-m--s e S____ m___ e S-u-y m-t- e ------------ Shuny mets e
Má veľkého psa. Ն- մ-ծ շ--ն---ն-: Ն_ մ__ շ___ ո____ Ն- մ-ծ շ-ւ- ո-ն-: ----------------- Նա մեծ շուն ունի: 0
N-----s-s--n uni N_ m___ s___ u__ N- m-t- s-u- u-i ---------------- Na mets shun uni
Má dom. Նա -ուն -ւնի: Ն_ տ___ ո____ Ն- տ-ւ- ո-ն-: ------------- Նա տուն ունի: 0
Na --- uni N_ t__ u__ N- t-n u-i ---------- Na tun uni
Ten dom je malý. Տուն--փ--- -: Տ____ փ___ է_ Տ-ւ-ը փ-ք- է- ------------- Տունը փոքր է: 0
Tun- --v-k---e T___ p______ e T-n- p-v-k-r e -------------- Tuny p’vok’r e
Má malý dom. Նա----- --ւ--ո---: Ն_ փ___ տ___ ո____ Ն- փ-ք- տ-ւ- ո-ն-: ------------------ Նա փոքր տուն ունի: 0
N- --vok-r tun-uni N_ p______ t__ u__ N- p-v-k-r t-n u-i ------------------ Na p’vok’r tun uni
Býva v hoteli. Ն---յուրա-------է ապ--ւմ: Ն_ հ___________ է ա______ Ն- հ-ո-ր-ն-ց-ւ- է ա-ր-ւ-: ------------------------- Նա հյուրանոցում է ապրում: 0
N- h----n---’u- --a-r-m N_ h___________ e a____ N- h-u-a-o-s-u- e a-r-m ----------------------- Na hyuranots’um e aprum
Ten hotel je lacný. Հյու--նոցը-էժ-ն-է: Հ_________ է___ է_ Հ-ո-ր-ն-ց- է-ա- է- ------------------ Հյուրանոցը էժան է: 0
Hyu---ots’y ez----e H__________ e____ e H-u-a-o-s-y e-h-n e ------------------- Hyuranots’y ezhan e
Býva v lacnom hoteli. Ն----ր-ւ- է -ժա- -յ-ւր-նոց---: Ն_ ա_____ է է___ հ____________ Ն- ա-ր-ւ- է է-ա- հ-ո-ր-ն-ց-ւ-: ------------------------------ Նա ապրում է էժան հյուրանոցում: 0
N--------e--zhan -yu-an-ts’um N_ a____ e e____ h___________ N- a-r-m e e-h-n h-u-a-o-s-u- ----------------------------- Na aprum e ezhan hyuranots’um
Má auto. Նա-մե--ն---ւնի: Ն_ մ_____ ո____ Ն- մ-ք-ն- ո-ն-: --------------- Նա մեքենա ունի: 0
Na me--y--- u-i N_ m_______ u__ N- m-k-y-n- u-i --------------- Na mek’yena uni
To auto je drahé. Մեքե-ան -անկ -: Մ______ թ___ է_ Մ-ք-ն-ն թ-ն- է- --------------- Մեքենան թանկ է: 0
Me-’y--a----a-k-e M________ t____ e M-k-y-n-n t-a-k e ----------------- Mek’yenan t’ank e
Má drahé auto. Նա -ա-կ մ-քե------ի: Ն_ թ___ մ_____ ո____ Ն- թ-ն- մ-ք-ն- ո-ն-: -------------------- Նա թանկ մեքենա ունի: 0
Na -’an---ek--ena--ni N_ t____ m_______ u__ N- t-a-k m-k-y-n- u-i --------------------- Na t’ank mek’yena uni
Číta román. Նա վ-- է---ր-ո--: Ն_ վ__ է կ_______ Ն- վ-պ է կ-ր-ո-մ- ----------------- Նա վեպ է կարդում: 0
Na-----e -a--um N_ v__ e k_____ N- v-p e k-r-u- --------------- Na vep e kardum
Ten román je nudný. Վե-ը --ն-ր-լ- -: Վ___ ձ_______ է_ Վ-պ- ձ-ն-ր-լ- է- ---------------- Վեպը ձանձրալի է: 0
V-p--dza--z--li e V___ d_________ e V-p- d-a-d-r-l- e ----------------- Vepy dzandzrali e
Číta nudný román. Նա--- -ա-ձրալի --պ-- կա---ւ-: Ն_ մ_ ձ_______ վ__ է կ_______ Ն- մ- ձ-ն-ր-լ- վ-պ է կ-ր-ո-մ- ----------------------------- Նա մի ձանձրալի վեպ է կարդում: 0
N- m--d------a-i-vep ---ardum N_ m_ d_________ v__ e k_____ N- m- d-a-d-r-l- v-p e k-r-u- ----------------------------- Na mi dzandzrali vep e kardum
Pozerá film. Նա -ի-----ն--ու-: Ն_ ֆ___ է ն______ Ն- ֆ-լ- է ն-յ-ւ-: ----------------- Նա ֆիլմ է նայում: 0
N- -----e -a-um N_ f___ e n____ N- f-l- e n-y-m --------------- Na film e nayum
Ten film je napínavý. Ֆիլմ--հ------իր -: Ֆ____ հ________ է_ Ֆ-լ-ը հ-տ-ք-ք-ր է- ------------------ Ֆիլմը հետաքրքիր է: 0
F-lm- het--’-k-i- e F____ h__________ e F-l-y h-t-k-r-’-r e ------------------- Filmy hetak’rk’ir e
Pozerá napínavý film. Նա----հ--աք-----ֆիլմ-է-նա--ւմ: Ն_ մ_ հ________ ֆ___ է ն______ Ն- մ- հ-տ-ք-ք-ր ֆ-լ- է ն-յ-ւ-: ------------------------------ Նա մի հետաքրքիր ֆիլմ է նայում: 0
Na--i---t--’-k’ir fi-m --na-um N_ m_ h__________ f___ e n____ N- m- h-t-k-r-’-r f-l- e n-y-m ------------------------------ Na mi hetak’rk’ir film e nayum

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Akademický jazyk

Akademický jazyk je jazykom sám pre seba. Používa sa v odborných diskusiách. Používa sa tiež v akademických publikáciách. Kedysi boli akademické jazyky jednotné. V Európe dominovala v akademických kruhoch latinčina. Dnes je naopak najvýznamnejším akademickým jazykom angličtina. Akademické jazyky sú určitým typom nárečia. Obsahujú mnoho špecifických pojmov. Najpodstatnejšími znakmi sú štandardizácia a formalizácia. Niektorí si myslia, že akademici hovoria nezrozumiteľne schválne. Keď je niečo zložité, vyzerá to aj inteligentne. Akademická obec sa však zameriava na pravdu. Mala by teda používať neutrálny jazyk. Žiadne rétorické obraty alebo kvetnaté porekadlá do neho nepatria. Existuje však mnoho príkladov zbytočne komplikovaného jazyka. A vyzerá to, že komplikovaný jazyk človeka fascinuje! Štúdie preukázali, že zložitejšiemu jazyku viac veríme. Ľudia mali v rámci testu zodpovedať niekoľko otázok. Mali na výber z niekoľkých možností. Niektoré odpovede boli formulované jednoducho, niektoré naopak veľmi zložito. Väčšina ľudí zvolila zložitú odpoveď. Tá ale nedávala zmysel! Ľudia sa nechali jazykom oklamať. Hoci obsah bol absurdný, zaujala ich forma. Písať zložito nie je ale vždy umenie. Ako zabaliť jednoduchý obsah do zložitej formy sa dá naučiť. Naproti tomu vyjadriť zložité veci jednoducho, nie je tak jednoduché. Niekedy je teda jednoduché v skutočnosti zložité ...