Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   hr Prošlost 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [osamdeset i jedan]

Prošlost 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
písať p-sa-i p_____ p-s-t- ------ pisati 0
Písal list. O- j- na---ao-p-smo. O_ j_ n______ p_____ O- j- n-p-s-o p-s-o- -------------------- On je napisao pismo. 0
A ona písala pohľadnicu. A-----j- -----al---az-ledn-cu. A o__ j_ n_______ r___________ A o-a j- n-p-s-l- r-z-l-d-i-u- ------------------------------ A ona je napisala razglednicu. 0
čítať č---ti č_____ č-t-t- ------ čitati 0
Ćítal časopis. On----čita--ilu--rir--i -aso--s. O_ j_ č____ i__________ č_______ O- j- č-t-o i-u-t-i-a-i č-s-p-s- -------------------------------- On je čitao ilustrirani časopis. 0
A ona čítala knihu. A-ona--e čita-a-k-jig-. A o__ j_ č_____ k______ A o-a j- č-t-l- k-j-g-. ----------------------- A ona je čitala knjigu. 0
vziať, zobrať uzeti u____ u-e-i ----- uzeti 0
Vzal si cigaretu. O- j- --e--c-g--et-. O_ j_ u___ c________ O- j- u-e- c-g-r-t-. -------------------- On je uzeo cigaretu. 0
Vzala si kúsok čokolády. On- -e uze-a---mad čo-o---e. O__ j_ u____ k____ č________ O-a j- u-e-a k-m-d č-k-l-d-. ---------------------------- Ona je uzela komad čokolade. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. On ---bio-n-vje--n--ali---a je ---- ---rna. O_ j_ b__ n________ a__ o__ j_ b___ v______ O- j- b-o n-v-e-a-, a-i o-a j- b-l- v-e-n-. ------------------------------------------- On je bio nevjeran, ali ona je bila vjerna. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. On-j----o l-jen,------n- je -ila -rije-n-. O_ j_ b__ l_____ a__ o__ j_ b___ v________ O- j- b-o l-j-n- a-i o-a j- b-l- v-i-e-n-. ------------------------------------------ On je bio lijen, ali ona je bila vrijedna. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. O- -- --o-si------n- -l--o-- j--bila-bo--ta. O_ j_ b__ s_________ a__ o__ j_ b___ b______ O- j- b-o s-r-m-š-n- a-i o-a j- b-l- b-g-t-. -------------------------------------------- On je bio siromašan, ali ona je bila bogata. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. O---i-e----o--o--------g- -u-ov-. O_ n___ i___ n______ n___ d______ O- n-j- i-a- n-v-c-, n-g- d-g-v-. --------------------------------- On nije imao novaca, nego dugove. 0
Nemal šťastie, ale smolu. O- ni---i-ao-s--ć-,-nego-p--. O_ n___ i___ s_____ n___ p___ O- n-j- i-a- s-e-e- n-g- p-h- ----------------------------- On nije imao sreće, nego peh. 0
Nemal úspech, ale neúspech. O- -i-- i-ao -spj--,----- ne-s--eh. O_ n___ i___ u______ n___ n________ O- n-j- i-a- u-p-e-, n-g- n-u-p-e-. ----------------------------------- On nije imao uspjeh, nego neuspjeh. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. O- -ij----o z--o---j-n--n-g- -ez--ov----n. O_ n___ b__ z__________ n___ n____________ O- n-j- b-o z-d-v-l-a-, n-g- n-z-d-v-l-a-. ------------------------------------------ On nije bio zadovoljan, nego nezadovoljan. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. O-----e-b-o-sr--an-----o-n-sre--n. O_ n___ b__ s______ n___ n________ O- n-j- b-o s-e-a-, n-g- n-s-e-a-. ---------------------------------- On nije bio sretan, nego nesretan. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. O- nije-b-- s-mpa---a---nego-a-t-pat--an. O_ n___ b__ s__________ n___ a___________ O- n-j- b-o s-m-a-i-a-, n-g- a-t-p-t-č-n- ----------------------------------------- On nije bio simpatičan, nego antipatičan. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...