Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   kk Өткен шақ 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [сексен бір]

81 [seksen bir]

Өткен шақ 1

[Ötken şaq 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
písať ж-зу ж___ ж-з- ---- жазу 0
jazw j___ j-z- ---- jazw
Písal list. О- -ат жа-д-. О_ х__ ж_____ О- х-т ж-з-ы- ------------- Ол хат жазды. 0
O--xat j-zd-. O_ x__ j_____ O- x-t j-z-ı- ------------- Ol xat jazdı.
A ona písala pohľadnicu. А- о- -----хат------. А_ о_ а___ х__ ж_____ А- о- а-ы- х-т ж-з-ы- --------------------- Ал ол ашық хат жазды. 0
Al ----ş-q-x-- j----. A_ o_ a___ x__ j_____ A- o- a-ı- x-t j-z-ı- --------------------- Al ol aşıq xat jazdı.
čítať о-у о__ о-у --- оқу 0
o-w o__ o-w --- oqw
Ćítal časopis. О--с-р---------ал---ы--. О_ с______ ж_____ о_____ О- с-р-т-і ж-р-а- о-ы-ы- ------------------------ Ол суретті журнал оқыды. 0
O- swre-ti j-rnal ----ı. O_ s______ j_____ o_____ O- s-r-t-i j-r-a- o-ı-ı- ------------------------ Ol swretti jwrnal oqıdı.
A ona čítala knihu. Ал о- кі--п-о-ы--. А_ о_ к____ о_____ А- о- к-т-п о-ы-ы- ------------------ Ал ол кітап оқыды. 0
Al -- kit----qı--. A_ o_ k____ o_____ A- o- k-t-p o-ı-ı- ------------------ Al ol kitap oqıdı.
vziať, zobrať алу а__ а-у --- алу 0
alw a__ a-w --- alw
Vzal si cigaretu. О- -і---емек--алд-. О_ б__ т_____ а____ О- б-р т-м-к- а-д-. ------------------- Ол бір темекі алды. 0
Ol-------m----ald-. O_ b__ t_____ a____ O- b-r t-m-k- a-d-. ------------------- Ol bir temeki aldı.
Vzala si kúsok čokolády. Ол---р -о-о-ад -лд-. О_ б__ ш______ а____ О- б-р ш-к-л-д а-д-. -------------------- Ол бір шоколад алды. 0
Ol -----o--l-d -l-ı. O_ b__ ş______ a____ O- b-r ş-k-l-d a-d-. -------------------- Ol bir şokolad aldı.
On bol neverný, ale ona bola verná. Ж-г------л--о-м-д----л -ыз ада- б--ды. Ж____ а___ б_______ а_ қ__ а___ б_____ Ж-г-т а-а- б-л-а-ы- а- қ-з а-а- б-л-ы- -------------------------------------- Жігіт адал болмады, ал қыз адал болды. 0
Jigi--ad-l b--m-dı, a- qı- ad---b--dı. J____ a___ b_______ a_ q__ a___ b_____ J-g-t a-a- b-l-a-ı- a- q-z a-a- b-l-ı- -------------------------------------- Jigit adal bolmadı, al qız adal boldı.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Жі-і--ж-лқ-- --лды, ------ ---ық -олды. Ж____ ж_____ б_____ а_ қ__ п____ б_____ Ж-г-т ж-л-а- б-л-ы- а- қ-з п-с-қ б-л-ы- --------------------------------------- Жігіт жалқау болды, ал қыз пысық болды. 0
J-g-- jalqaw--o--ı,--l -ız -ı-ıq -----. J____ j_____ b_____ a_ q__ p____ b_____ J-g-t j-l-a- b-l-ı- a- q-z p-s-q b-l-ı- --------------------------------------- Jigit jalqaw boldı, al qız pısıq boldı.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Ж-гіт ----й-б---ы,--ыз --- б----. Ж____ к____ б_____ қ__ б__ б_____ Ж-г-т к-д-й б-л-ы- қ-з б-й б-л-ы- --------------------------------- Жігіт кедей болды, қыз бай болды. 0
Jigi- -e--y b--dı, qı----- bol--. J____ k____ b_____ q__ b__ b_____ J-g-t k-d-y b-l-ı- q-z b-y b-l-ı- --------------------------------- Jigit kedey boldı, qız bay boldı.
Nemal peniaze, ale dlhy. О--- --ш----ем--,-қар-здар- б--ад-. О___ а_____ е____ қ________ б______ О-ы- а-ш-с- е-е-, қ-р-з-а-ы б-л-д-. ----------------------------------- Оның ақшасы емес, қарыздары болады. 0
O--- ----s- --e---q-rızd--- bo-a-ı. O___ a_____ e____ q________ b______ O-ı- a-ş-s- e-e-, q-r-z-a-ı b-l-d-. ----------------------------------- Onıñ aqşası emes, qarızdarı boladı.
Nemal šťastie, ale smolu. О-ың -а-ы -ол--д-- -л---т-ізд---е-ұшыр-д-. О___ б___ б_______ о_ с__________ ұ_______ О-ы- б-ғ- б-л-а-ы- о- с-т-і-д-к-е ұ-ы-а-ы- ------------------------------------------ Оның бағы болмады, ол сәтсіздікке ұшырады. 0
O-ı---a-ı --lmadı,--- s--s-----k---şır---. O___ b___ b_______ o_ s__________ u_______ O-ı- b-ğ- b-l-a-ı- o- s-t-i-d-k-e u-ı-a-ı- ------------------------------------------ Onıñ bağı bolmadı, ol sätsizdikke uşıradı.
Nemal úspech, ale neúspech. Ол---т-ст---- --т-е-і- сә----д-к-е---ыр--ы. О_ ж_________ ж_______ с__________ ұ_______ О- ж-т-с-і-к- ж-т-е-і- с-т-і-д-к-е ұ-ы-а-ы- ------------------------------------------- Ол жетістікке жетпеді, сәтсіздікке ұшырады. 0
Ol-jetist--ke-j---edi,-sät-izd-k-e--------. O_ j_________ j_______ s__________ u_______ O- j-t-s-i-k- j-t-e-i- s-t-i-d-k-e u-ı-a-ı- ------------------------------------------- Ol jetistikke jetpedi, sätsizdikke uşıradı.
Nebol spokojný, ale nespokojný. О- -из--ем--, на--з- бо---. О_ р___ е____ н_____ б_____ О- р-з- е-е-, н-р-з- б-л-ы- --------------------------- Ол риза емес, наразы болды. 0
O- r-za-e--s,--ar-zı --ld-. O_ r___ e____ n_____ b_____ O- r-z- e-e-, n-r-z- b-l-ı- --------------------------- Ol rïza emes, narazı boldı.
Nebol šťastný, ale nešťastný. Ол -ақ------м--- --қ---ыз е-і. О_ б______ е____ б_______ е___ О- б-қ-т-ы е-е-, б-қ-т-ы- е-і- ------------------------------ Ол бақытты емес, бақытсыз еді. 0
Ol -aq--tı-------baqıt-ız----. O_ b______ e____ b_______ e___ O- b-q-t-ı e-e-, b-q-t-ı- e-i- ------------------------------ Ol baqıttı emes, baqıtsız edi.
Nebol sympatický, ale nesympatický. Ол к--і------ес,-көрі---з-ед-. О_ к______ е____ к_______ е___ О- к-р-к-і е-е-, к-р-к-і- е-і- ------------------------------ Ол көрікті емес, көріксіз еді. 0
O--kör-kt- em--, kör---i---di. O_ k______ e____ k_______ e___ O- k-r-k-i e-e-, k-r-k-i- e-i- ------------------------------ Ol körikti emes, köriksiz edi.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...