Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   ku Dema borî 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [heştê û yek]

Dema borî 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
písať n-v---n-in n_________ n-v-s-n-i- ---------- nivîsandin 0
Písal list. W-----e-ek -i-î-a--. W_ n______ n________ W- n-m-y-k n-v-s-n-. -------------------- Wî nameyek nivîsand. 0
A ona písala pohľadnicu. Û--ê qar-----iv-s--d. Û w_ q_____ n________ Û w- q-r-e- n-v-s-n-. --------------------- Û wê qartek nivîsand. 0
čítať xw--d-n x______ x-e-d-n ------- xwendin 0
Ćítal časopis. Wî --va--k -we--. W_ k______ x_____ W- k-v-r-k x-e-d- ----------------- Wî kovarek xwend. 0
A ona čítala knihu. Û-w---ir-û--- x--nd Û w_ p_______ x____ Û w- p-r-û-e- x-e-d ------------------- Û wê pirtûkek xwend 0
vziať, zobrať wer-ir--n w________ w-r-i-t-n --------- wergirtin 0
Vzal si cigaretu. Wî ci-a-e--k w-r-i-t. W_ c________ w_______ W- c-x-r-y-k w-r-i-t- --------------------- Wî cixareyek wergirt. 0
Vzala si kúsok čokolády. Wê qet-k--îko--t- --rg-r-. W_ q____ ç_______ w_______ W- q-t-k ç-k-l-t- w-r-i-t- -------------------------- Wê qetek çîkolate wergirt. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. E----êr--dil--z --nbû, ---e--(ji-) -i-s-z--û. E_ (____ d_____ n_____ l_ e_ (____ d_____ b__ E- (-ê-) d-l-o- n-n-û- l- e- (-i-) d-l-o- b-. --------------------------------------------- Ew (mêr) dilsoz nînbû, lê ew (jin) dilsoz bû. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Ew (--r--t-ral b---lê--w (j-n) jêhatî -û. E_ (____ t____ b__ l_ e_ (____ j_____ b__ E- (-ê-) t-r-l b-, l- e- (-i-) j-h-t- b-. ----------------------------------------- Ew (mêr) tiral bû, lê ew (jin) jêhatî bû. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Ew-(mêr) xiza--bû--lê--w -jin) de----e-d bû. E_ (____ x____ b__ l_ e_ (____ d________ b__ E- (-ê-) x-z-n b-, l- e- (-i-) d-w-e-e-d b-. -------------------------------------------- Ew (mêr) xizan bû, lê ew (jin) dewlemend bû. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. Per--wî--i---bû-l--belê-de-n---î -e--. P___ w_ t___ b_ l_ b___ d____ w_ h____ P-r- w- t-n- b- l- b-l- d-y-ê w- h-b-. -------------------------------------- Perê wî tine bû lê belê deynê wî hebû. 0
Nemal šťastie, ale smolu. Ş------î -i----û--ê---lê--êş-n- -û. Ş____ w_ t___ b_ l_ b___ b_____ b__ Ş-n-ê w- t-n- b- l- b-l- b-ş-n- b-. ----------------------------------- Şansê wî tine bû lê belê bêşans bû. 0
Nemal úspech, ale neúspech. E- -e----t---î-b- lê be-- s--n-k--- b-. E_ s_______ n____ l_ b___ s________ b__ E- s-r-e-t- n-n-û l- b-l- s-r-e-e-î b-. --------------------------------------- Ew serkeftî nînbû lê belê serneketî bû. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. E---êfxweş -î-b-- -ê -elê b--ê- bû. E_ k______ n_____ l_ b___ b____ b__ E- k-f-w-ş n-n-û- l- b-l- b-k-f b-. ----------------------------------- Ew kêfxweş nînbû, lê belê bêkêf bû. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. Ew di--ad-n----,--- b-l-----r-- -û. E_ d_____ n_____ l_ b___ d_____ b__ E- d-l-a- n-n-û- l- b-l- d-l-e- b-. ----------------------------------- Ew dilşad nînbû, lê belê dilreş bû. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. E- --înşîr-n --nb-- ----e-ê x-î----- --. E_ x________ n_____ l_ b___ x_______ b__ E- x-î-ş-r-n n-n-û- l- b-l- x-î-t-h- b-. ---------------------------------------- Ew xwînşîrîn nînbû, lê belê xwîntehl bû. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 kurdčina (kurmándží) (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...