Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   sv Förfluten tid 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [åttoiett]

Förfluten tid 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
písať skr-va s_____ s-r-v- ------ skriva 0
Písal list. Han-----v---t br-v. H__ s____ e__ b____ H-n s-r-v e-t b-e-. ------------------- Han skrev ett brev. 0
A ona písala pohľadnicu. O-h--o----r-- -t--k-r-. O__ h__ s____ e__ k____ O-h h-n s-r-v e-t k-r-. ----------------------- Och hon skrev ett kort. 0
čítať lä-a l___ l-s- ---- läsa 0
Ćítal časopis. Ha- l-----en-v-c-oti-n-n-. H__ l____ e_ v____________ H-n l-s-e e- v-c-o-i-n-n-. -------------------------- Han läste en veckotidning. 0
A ona čítala knihu. O-h--o------e-e--b-k. O__ h__ l____ e_ b___ O-h h-n l-s-e e- b-k- --------------------- Och hon läste en bok. 0
vziať, zobrať -a t_ t- -- ta 0
Vzal si cigaretu. H-n to---n --ga--tt. H__ t__ e_ c________ H-n t-g e- c-g-r-t-. -------------------- Han tog en cigarett. 0
Vzala si kúsok čokolády. Ho- t---e--b-t --ok-a-. H__ t__ e_ b__ c_______ H-n t-g e- b-t c-o-l-d- ----------------------- Hon tog en bit choklad. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. Han var ----g--- m-n-h-n-v-----o-e-. H__ v__ o_______ m__ h__ v__ t______ H-n v-r o-r-g-n- m-n h-n v-r t-o-e-. ------------------------------------ Han var otrogen, men hon var trogen. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Ha- -ar-------en-ho- va- -l--ig. H__ v__ l___ m__ h__ v__ f______ H-n v-r l-t- m-n h-n v-r f-i-i-. -------------------------------- Han var lat, men hon var flitig. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Han var-f-ttig- ------- var ---. H__ v__ f______ m__ h__ v__ r___ H-n v-r f-t-i-, m-n h-n v-r r-k- -------------------------------- Han var fattig, men hon var rik. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. H---ha-- in-a-p--gar---tan-sk-lder. H__ h___ i___ p______ u___ s_______ H-n h-d- i-g- p-n-a-, u-a- s-u-d-r- ----------------------------------- Han hade inga pengar, utan skulder. 0
Nemal šťastie, ale smolu. H---had--int- -ur- ---n-o--r. H__ h___ i___ t___ u___ o____ H-n h-d- i-t- t-r- u-a- o-u-. ----------------------------- Han hade inte tur, utan otur. 0
Nemal úspech, ale neúspech. H-n h-d---ng-- --amgån-,---a- -otgån-. H__ h___ i____ f________ u___ m_______ H-n h-d- i-g-n f-a-g-n-, u-a- m-t-å-g- -------------------------------------- Han hade ingen framgång, utan motgång. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. H-n-v-r----e n---- ---n m-s--öjd. H__ v__ i___ n____ u___ m________ H-n v-r i-t- n-j-, u-a- m-s-n-j-. --------------------------------- Han var inte nöjd, utan missnöjd. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. Han v-r-i-t- l-c-li---ut---o---kli-. H__ v__ i___ l_______ u___ o________ H-n v-r i-t- l-c-l-g- u-a- o-y-k-i-. ------------------------------------ Han var inte lycklig, utan olycklig. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. Han---r in-e s---a-is-, u--- -sympa-i-k. H__ v__ i___ s_________ u___ o__________ H-n v-r i-t- s-m-a-i-k- u-a- o-y-p-t-s-. ---------------------------------------- Han var inte sympatisk, utan osympatisk. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...