Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   uz Past tense 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [sakson bir]

Past tense 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
písať yoz--h yozish y-z-s- ------ yozish 0
Písal list. U x-- y--di. U xat yozdi. U x-t y-z-i- ------------ U xat yozdi. 0
A ona písala pohľadnicu. Va - -ar-- --zd-. Va u karta yozdi. V- u k-r-a y-z-i- ----------------- Va u karta yozdi. 0
čítať oqi-g oqing o-i-g ----- oqing 0
Ćítal časopis. U -urn----qidi. U jurnal oqidi. U j-r-a- o-i-i- --------------- U jurnal oqidi. 0
A ona čítala knihu. V- ---i--- o-id-. Va u kitob oqidi. V- u k-t-b o-i-i- ----------------- Va u kitob oqidi. 0
vziať, zobrať o-i-h olish o-i-h ----- olish 0
Vzal si cigaretu. U---ga--- ol-i. U sigaret oldi. U s-g-r-t o-d-. --------------- U sigaret oldi. 0
Vzala si kúsok čokolády. U-bir--ar-h- sh---lad--l-i. U bir parcha shokolad oldi. U b-r p-r-h- s-o-o-a- o-d-. --------------------------- U bir parcha shokolad oldi. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. U---y-nat -i--i,--ek-- u ---i- ed-. U xiyonat qildi, lekin u sodiq edi. U x-y-n-t q-l-i- l-k-n u s-d-q e-i- ----------------------------------- U xiyonat qildi, lekin u sodiq edi. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. U-danga----di--l--in-u -a----d-. U dangasa edi, lekin u band edi. U d-n-a-a e-i- l-k-n u b-n- e-i- -------------------------------- U dangasa edi, lekin u band edi. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. U--am-aga- edi, -ek-n-u-boy ---. U kambagal edi, lekin u boy edi. U k-m-a-a- e-i- l-k-n u b-y e-i- -------------------------------- U kambagal edi, lekin u boy edi. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. U--n- -----ar-dan------a----i -o- ed-. Uning qarzlaridan boshqa puli yoq edi. U-i-g q-r-l-r-d-n b-s-q- p-l- y-q e-i- -------------------------------------- Uning qarzlaridan boshqa puli yoq edi. 0
Nemal šťastie, ale smolu. U---a--i em-- ---,-s-u--hak- o-ad--z-edi. U omadli emas edi, shunchaki omadsiz edi. U o-a-l- e-a- e-i- s-u-c-a-i o-a-s-z e-i- ----------------------------------------- U omadli emas edi, shunchaki omadsiz edi. 0
Nemal úspech, ale neúspech. U -uva---qiy--ga---------l--di---e-in--uv--fa-i--t-iz -ol-i. U muvaffaqiyatga erisha olmadi, lekin muvaffaqiyatsiz boldi. U m-v-f-a-i-a-g- e-i-h- o-m-d-, l-k-n m-v-f-a-i-a-s-z b-l-i- ------------------------------------------------------------ U muvaffaqiyatga erisha olmadi, lekin muvaffaqiyatsiz boldi. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. U mam--n em--- b--ki--o-ozi e-i. U mamnun emas, balki norozi edi. U m-m-u- e-a-, b-l-i n-r-z- e-i- -------------------------------- U mamnun emas, balki norozi edi. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. U--ax-li-e-as----,-u-baxt-i- e--. U baxtli emas edi, u baxtsiz edi. U b-x-l- e-a- e-i- u b-x-s-z e-i- --------------------------------- U baxtli emas edi, u baxtsiz edi. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. U-y--m-s--, ---m--d-. U yoqmasdi, yoqmasdi. U y-q-a-d-, y-q-a-d-. --------------------- U yoqmasdi, yoqmasdi. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...