Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   uz otgan 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [sakson bir]

otgan 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
písať y--ish y_____ y-z-s- ------ yozish 0
Písal list. U -at y-zdi. U x__ y_____ U x-t y-z-i- ------------ U xat yozdi. 0
A ona písala pohľadnicu. V------r-a --zd-. V_ u k____ y_____ V- u k-r-a y-z-i- ----------------- Va u karta yozdi. 0
čítať o-i-g o____ o-i-g ----- oqing 0
Ćítal časopis. U---rn-l---i--. U j_____ o_____ U j-r-a- o-i-i- --------------- U jurnal oqidi. 0
A ona čítala knihu. V- - ki--b -qidi. V_ u k____ o_____ V- u k-t-b o-i-i- ----------------- Va u kitob oqidi. 0
vziať, zobrať ol--h o____ o-i-h ----- olish 0
Vzal si cigaretu. U ----r-t --d-. U s______ o____ U s-g-r-t o-d-. --------------- U sigaret oldi. 0
Vzala si kúsok čokolády. U--ir---r-h--s-ok--a------. U b__ p_____ s_______ o____ U b-r p-r-h- s-o-o-a- o-d-. --------------------------- U bir parcha shokolad oldi. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. U---y-nat -i---- le-i--u -odiq---i. U x______ q_____ l____ u s____ e___ U x-y-n-t q-l-i- l-k-n u s-d-q e-i- ----------------------------------- U xiyonat qildi, lekin u sodiq edi. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. U da--as--e--,---ki--- band--d-. U d______ e___ l____ u b___ e___ U d-n-a-a e-i- l-k-n u b-n- e-i- -------------------------------- U dangasa edi, lekin u band edi. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. U -a--a----ed-, l-kin --b------. U k_______ e___ l____ u b__ e___ U k-m-a-a- e-i- l-k-n u b-y e-i- -------------------------------- U kambagal edi, lekin u boy edi. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. U--ng--arzl-ridan --s-qa p--- yo----i. U____ q__________ b_____ p___ y__ e___ U-i-g q-r-l-r-d-n b-s-q- p-l- y-q e-i- -------------------------------------- Uning qarzlaridan boshqa puli yoq edi. 0
Nemal šťastie, ale smolu. U-om-d-i e-as ---- sh-n-h-ki-o-a-si--ed-. U o_____ e___ e___ s________ o______ e___ U o-a-l- e-a- e-i- s-u-c-a-i o-a-s-z e-i- ----------------------------------------- U omadli emas edi, shunchaki omadsiz edi. 0
Nemal úspech, ale neúspech. U-muva----iy--ga---i-ha---ma-i,-----n-m-vaffa-iyat--- --ldi. U m_____________ e_____ o______ l____ m______________ b_____ U m-v-f-a-i-a-g- e-i-h- o-m-d-, l-k-n m-v-f-a-i-a-s-z b-l-i- ------------------------------------------------------------ U muvaffaqiyatga erisha olmadi, lekin muvaffaqiyatsiz boldi. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. U--am-un--m-s------- n-r-z-----. U m_____ e____ b____ n_____ e___ U m-m-u- e-a-, b-l-i n-r-z- e-i- -------------------------------- U mamnun emas, balki norozi edi. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. U ----l-----s -di, u -axt--z edi. U b_____ e___ e___ u b______ e___ U b-x-l- e-a- e-i- u b-x-s-z e-i- --------------------------------- U baxtli emas edi, u baxtsiz edi. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. U-yoq--sd-, y-----di. U y________ y________ U y-q-a-d-, y-q-a-d-. --------------------- U yoqmasdi, yoqmasdi. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...