Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   bg Минало време 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [осемдесет и три]

83 [osemdeset i tri]

Минало време 3

[Minalo vreme 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
telefonovať з--н- --о----ам-се--о-т--еф-на з____ / о______ с_ п_ т_______ з-ъ-я / о-а-д-м с- п- т-л-ф-н- ------------------------------ звъня / обаждам се по телефона 0
zvy--- - ----hd----e-p--t-l-fona z_____ / o_______ s_ p_ t_______ z-y-y- / o-a-h-a- s- p- t-l-f-n- -------------------------------- zvynya / obazhdam se po telefona
Telefonoval som. Аз з--н----о -елефо-а. А_ з_____ п_ т________ А- з-ъ-я- п- т-л-ф-н-. ---------------------- Аз звънях по телефона. 0
Az--v--y-----o tel-fon-. A_ z_______ p_ t________ A- z-y-y-k- p- t-l-f-n-. ------------------------ Az zvynyakh po telefona.
Celý čas som telefonoval. Г---рих-по--ел-фон- -р---ця-от- -р-ме. Г______ п_ т_______ п___ ц_____ в_____ Г-в-р-х п- т-л-ф-н- п-е- ц-л-т- в-е-е- -------------------------------------- Говорих по телефона през цялото време. 0
G--or-kh ----el----- pr---t-y-lo-o--r---. G_______ p_ t_______ p___ t_______ v_____ G-v-r-k- p- t-l-f-n- p-e- t-y-l-t- v-e-e- ----------------------------------------- Govorikh po telefona prez tsyaloto vreme.
pýtať sa Питам П____ П-т-м ----- Питам 0
P--am P____ P-t-m ----- Pitam
Opýtal som sa. Аз----ах. А_ п_____ А- п-т-х- --------- Аз питах. 0
Az--i-ak-. A_ p______ A- p-t-k-. ---------- Az pitakh.
Vždy som sa pýtal. Аз-----оян-о-питах. А_ п________ п_____ А- п-с-о-н-о п-т-х- ------------------- Аз постоянно питах. 0
Az-p--t-ya-n--p----h. A_ p_________ p______ A- p-s-o-a-n- p-t-k-. --------------------- Az postoyanno pitakh.
rozprávať Ра-к--в-м Р________ Р-з-а-в-м --------- Разказвам 0
R-zk--vam R________ R-z-a-v-m --------- Razkazvam
Rozprával som. А- -азк---ах. А_ р_________ А- р-з-а-в-х- ------------- Аз разказвах. 0
Az -a--az----. A_ r__________ A- r-z-a-v-k-. -------------- Az razkazvakh.
Rozprával som celý príbeh. Аз--а-к-з-- -я---а ис----я. А_ р_______ ц_____ и_______ А- р-з-а-а- ц-л-т- и-т-р-я- --------------------------- Аз разказах цялата история. 0
Az -a-ka-akh-t--alata---tor-y-. A_ r________ t_______ i________ A- r-z-a-a-h t-y-l-t- i-t-r-y-. ------------------------------- Az razkazakh tsyalata istoriya.
učiť sa У-а У__ У-а --- Уча 0
U-ha U___ U-h- ---- Ucha
Učil som sa. Аз-у---. А_ у____ А- у-и-. -------- Аз учих. 0
A- u-h-k-. A_ u______ A- u-h-k-. ---------- Az uchikh.
Učil som sa celý večer. Аз----х--ял---еч-р. А_ у___ ц___ в_____ А- у-и- ц-л- в-ч-р- ------------------- Аз учих цяла вечер. 0
Az u-h--h--s-a-a------r. A_ u_____ t_____ v______ A- u-h-k- t-y-l- v-c-e-. ------------------------ Az uchikh tsyala vecher.
pracovať Р-ботя Р_____ Р-б-т- ------ Работя 0
Ra-ot-a R______ R-b-t-a ------- Rabotya
Pracoval som. Аз -або---. А_ р_______ А- р-б-т-х- ----------- Аз работих. 0
Az-r--oti-h. A_ r________ A- r-b-t-k-. ------------ Az rabotikh.
Pracoval som celý deň. Аз р--оти- ц----е-. А_ р______ ц__ д___ А- р-б-т-х ц-л д-н- ------------------- Аз работих цял ден. 0
A---a---i-----y-l-den. A_ r_______ t____ d___ A- r-b-t-k- t-y-l d-n- ---------------------- Az rabotikh tsyal den.
jesť Я- Я_ Я- -- Ям 0
Y-m Y__ Y-m --- Yam
Jedol som. Аз яд--. А_ я____ А- я-о-. -------- Аз ядох. 0
Az-y---kh. A_ y______ A- y-d-k-. ---------- Az yadokh.
Zjedol som celé jedlo. Аз-и-я--х --и---та-хр-н-. А_ и_____ в_______ х_____ А- и-я-о- в-и-к-т- х-а-а- ------------------------- Аз изядох всичката храна. 0
A--i--a--k- v-------a-k----a. A_ i_______ v________ k______ A- i-y-d-k- v-i-h-a-a k-r-n-. ----------------------------- Az izyadokh vsichkata khrana.

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!