Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   kk Өткен шақ 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [сексен үш]

83 [seksen üş]

Өткен шақ 3

[Ötken şaq 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
telefonovať т-----н-е- сөй--су т_________ с______ т-л-ф-н-е- с-й-е-у ------------------ телефонмен сөйлесу 0
tele--nm---sö-l-sw t_________ s______ t-l-f-n-e- s-y-e-w ------------------ telefonmen söylesw
Telefonoval som. Мен -еле-о-мен -ө-л-ст-м. М__ т_________ с_________ М-н т-л-ф-н-е- с-й-е-т-м- ------------------------- Мен телефонмен сөйлестім. 0
Men -e-e-o---- -ö-l-s-i-. M__ t_________ s_________ M-n t-l-f-n-e- s-y-e-t-m- ------------------------- Men telefonmen söylestim.
Celý čas som telefonoval. Ме- үн-м- т-л-фон-ен-с--л-сіп-ж---ім. М__ ү____ т_________ с_______ ж______ М-н ү-е-і т-л-ф-н-е- с-й-е-і- ж-р-і-. ------------------------------------- Мен үнемі телефонмен сөйлесіп жүрдім. 0
Men -n-----el---nme- --yle--p j----m. M__ ü____ t_________ s_______ j______ M-n ü-e-i t-l-f-n-e- s-y-e-i- j-r-i-. ------------------------------------- Men ünemi telefonmen söylesip jürdim.
pýtať sa сұ--у с____ с-р-у ----- сұрау 0
sur-w s____ s-r-w ----- suraw
Opýtal som sa. Мен-------м. М__ с_______ М-н с-р-д-м- ------------ Мен сұрадым. 0
M-n -u---ı-. M__ s_______ M-n s-r-d-m- ------------ Men suradım.
Vždy som sa pýtal. Мен -н--- сұра-ты-м--. М__ ү____ с___________ М-н ү-е-і с-р-й-ы-м-н- ---------------------- Мен үнемі сұрайтынмын. 0
Men -nemi-suraytı-m--. M__ ü____ s___________ M-n ü-e-i s-r-y-ı-m-n- ---------------------- Men ünemi suraytınmın.
rozprávať ай-у а___ а-т- ---- айту 0
aytw a___ a-t- ---- aytw
Rozprával som. М-- ----п --рдім. М__ а____ б______ М-н а-т-п б-р-і-. ----------------- Мен айтып бердім. 0
Men -ytı- ber-im. M__ a____ b______ M-n a-t-p b-r-i-. ----------------- Men aytıp berdim.
Rozprával som celý príbeh. М-н оқ----- -о-ық----ы---ерд--. М__ о______ т____ а____ б______ М-н о-и-а-ы т-л-қ а-т-п б-р-і-. ------------------------------- Мен оқиғаны толық айтып бердім. 0
Me--o-ïğ-n- tol---a-t---b--di-. M__ o______ t____ a____ b______ M-n o-ï-a-ı t-l-q a-t-p b-r-i-. ------------------------------- Men oqïğanı tolıq aytıp berdim.
učiť sa о-у о__ о-у --- оқу 0
oqw o__ o-w --- oqw
Učil som sa. Мен -қ--ы-. М__ о______ М-н о-ы-ы-. ----------- Мен оқыдым. 0
Me--o---ı-. M__ o______ M-n o-ı-ı-. ----------- Men oqıdım.
Učil som sa celý večer. М------ -ой- --ыд-м. М__ к__ б___ о______ М-н к-ш б-й- о-ы-ы-. -------------------- Мен кеш бойы оқыдым. 0
Me--ke---oy- oqı---. M__ k__ b___ o______ M-n k-ş b-y- o-ı-ı-. -------------------- Men keş boyı oqıdım.
pracovať ж-м------еу ж____ і____ ж-м-с і-т-у ----------- жұмыс істеу 0
j-mı--i---w j____ i____ j-m-s i-t-w ----------- jumıs istew
Pracoval som. Ме- ---ы- і--ед--. М__ ж____ і_______ М-н ж-м-с і-т-д-м- ------------------ Мен жұмыс істедім. 0
M---ju-ı- -st-d--. M__ j____ i_______ M-n j-m-s i-t-d-m- ------------------ Men jumıs istedim.
Pracoval som celý deň. Ме- -ү-і --йы жұмы--іс-е-і-. М__ к___ б___ ж____ і_______ М-н к-н- б-й- ж-м-с і-т-д-м- ---------------------------- Мен күні бойы жұмыс істедім. 0
Me- kü-- -oyı-ju----ist-d--. M__ k___ b___ j____ i_______ M-n k-n- b-y- j-m-s i-t-d-m- ---------------------------- Men küni boyı jumıs istedim.
jesť т--ақт--у т________ т-м-қ-а-у --------- тамақтану 0
t--aqtanw t________ t-m-q-a-w --------- tamaqtanw
Jedol som. Мен та-а----д-м. М__ т___________ М-н т-м-қ-а-д-м- ---------------- Мен тамақтандым. 0
M-n -am-q-a--ı-. M__ t___________ M-n t-m-q-a-d-m- ---------------- Men tamaqtandım.
Zjedol som celé jedlo. Мен-б-р--ама-ты ж-п қ--д-м. М__ б__ т______ ж__ қ______ М-н б-р т-м-қ-ы ж-п қ-й-ы-. --------------------------- Мен бар тамақты жеп қойдым. 0
M---b-r--a-a-t----p q----m. M__ b__ t______ j__ q______ M-n b-r t-m-q-ı j-p q-y-ı-. --------------------------- Men bar tamaqtı jep qoydım.

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!