Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 1   »   hy հարցեր անցյալում 1

85 [osemdesiatpäť]

Otázky – minulý čas 1

Otázky – minulý čas 1

85 [ութանասունհինգ]

85 [ut’anasunhing]

հարցեր անցյալում 1

[harts’yer ants’yalum 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Koľko ste vypili? Ին--ա---ե---մ-լ: Ի______ ե_ խ____ Ի-չ-ա-ն ե- խ-ե-: ---------------- Ինչքա՞ն եք խմել: 0
I-c-’k---n-y-k’--hmel I_________ y___ k____ I-c-’-’-՞- y-k- k-m-l --------------------- Inch’k’a՞n yek’ khmel
Koľko ste pracovali? Ին-ք----եք--շ---ել: Ի______ ե_ ա_______ Ի-չ-ա-ն ե- ա-խ-տ-լ- ------------------- Ինչքա՞ն եք աշխատել: 0
Inc---’a՞n-------s--h---l I_________ y___ a________ I-c-’-’-՞- y-k- a-h-h-t-l ------------------------- Inch’k’a՞n yek’ ashkhatel
Koľko ste napísali? Ի--ք-՞ն-ե--գ--լ: Ի______ ե_ գ____ Ի-չ-ա-ն ե- գ-ե-: ---------------- Ինչքա՞ն եք գրել: 0
In-------- yek- g--l I_________ y___ g___ I-c-’-’-՞- y-k- g-e- -------------------- Inch’k’a՞n yek’ grel
Ako ste spali? Ին---՞--ե----ել: Ի______ ե_ ք____ Ի-չ-ե-ս ե- ք-ե-: ---------------- Ինչպե՞ս եք քնել: 0
I--h’-e՞- yek- k’n-l I________ y___ k____ I-c-’-e-s y-k- k-n-l -------------------- Inch’pe՞s yek’ k’nel
Ako ste spravili skúšku? Ի-չպե-ս----ք-նությու-ը -տացե-: Ի______ ե_ ք__________ ս______ Ի-չ-ե-ս ե- ք-ն-ւ-յ-ւ-ը ս-ա-ե-: ------------------------------ Ինչպե՞ս եք քննությունը ստացել: 0
In-h’--՞s ye-’--’nnu-’yun- --at--yel I________ y___ k__________ s________ I-c-’-e-s y-k- k-n-u-’-u-y s-a-s-y-l ------------------------------------ Inch’pe՞s yek’ k’nnut’yuny stats’yel
Ako ste našli cestu? Ինչ--՞- եք--ա-ա-ար---գտ--: Ի______ ե_ ճ________ գ____ Ի-չ-ե-ս ե- ճ-ն-պ-ր-ը գ-ե-: -------------------------- Ինչպե՞ս եք ճանապարհը գտել: 0
In-h-pe------- --a-ap-r---gtel I________ y___ c_________ g___ I-c-’-e-s y-k- c-a-a-a-h- g-e- ------------------------------ Inch’pe՞s yek’ chanaparhy gtel
S kým ste sa rozprávali? Ո----հե- եք խո-ել: Ո___ հ__ ե_ խ_____ Ո-՞- հ-տ ե- խ-ս-լ- ------------------ ՈՒ՞մ հետ եք խոսել: 0
U՞m -et -e-- -ho-el U__ h__ y___ k_____ U-m h-t y-k- k-o-e- ------------------- U՞m het yek’ khosel
S kým ste sa dohodli? ՈՒ-- հետ ե--պ-յմ---վորվել: Ո___ հ__ ե_ պ_____________ Ո-՞- հ-տ ե- պ-յ-ա-ա-ո-վ-լ- -------------------------- ՈՒ՞մ հետ եք պայմանավորվել: 0
U-m h-t-y-k’ -a--an---r-el U__ h__ y___ p____________ U-m h-t y-k- p-y-a-a-o-v-l -------------------------- U՞m het yek’ paymanavorvel
S kým ste oslavovali narodeniny? Ո----հե- -ք--ն-դ-ա---ոնը-տոն--: Ո___ հ__ ե_ ծ______ տ___ տ_____ Ո-՞- հ-տ ե- ծ-ն-յ-ն տ-ն- տ-ն-լ- ------------------------------- ՈՒ՞մ հետ եք ծննդյան տոնը տոնել: 0
U՞- h---yek---s--d-an---n- t--el U__ h__ y___ t_______ t___ t____ U-m h-t y-k- t-n-d-a- t-n- t-n-l -------------------------------- U՞m het yek’ tsnndyan tony tonel
Kde ste boli? Ո-տ-՞ղ եք -ղել: Ո_____ ե_ ե____ Ո-տ-՞- ե- ե-ե-: --------------- Որտե՞ղ եք եղել: 0
V----՞g- y-k--ye-h-l V_______ y___ y_____ V-r-e-g- y-k- y-g-e- -------------------- Vorte՞gh yek’ yeghel
Kde ste bývali? Որ-ե՞- ----պ-ե-: Ո_____ ե_ ա_____ Ո-տ-՞- ե- ա-ր-լ- ---------------- Որտե՞ղ եք ապրել: 0
Vort--gh-y--- ap-el V_______ y___ a____ V-r-e-g- y-k- a-r-l ------------------- Vorte՞gh yek’ aprel
Kde ste pracovali? Ո------եք-աշխատ--: Ո_____ ե_ ա_______ Ո-տ-՞- ե- ա-խ-տ-լ- ------------------ Որտե՞ղ եք աշխատել: 0
Vo--e-------’ -s---a--l V_______ y___ a________ V-r-e-g- y-k- a-h-h-t-l ----------------------- Vorte՞gh yek’ ashkhatel
Čo ste odporučili? Ի-ն- -ք -ռ-ջա--ել: Ի___ ե_ ա_________ Ի-ն- ե- ա-ա-ա-կ-լ- ------------------ Ի՞նչ եք առաջարկել: 0
I-nc-’ yek--a-ra-a---l I_____ y___ a_________ I-n-h- y-k- a-r-j-r-e- ---------------------- I՞nch’ yek’ arrajarkel
Čo ste jedli? Ի՞նչ-ե- -ե-ել: Ի___ ե_ կ_____ Ի-ն- ե- կ-ր-լ- -------------- Ի՞նչ եք կերել: 0
I՞nc------’ ----l I_____ y___ k____ I-n-h- y-k- k-r-l ----------------- I՞nch’ yek’ kerel
Čo ste sa dozvedeli? Ի-ն---------ե-: Ի___ ե_ ի______ Ի-ն- ե- ի-ա-ե-: --------------- Ի՞նչ եք իմացել: 0
I-n--- y----i-a-----l I_____ y___ i________ I-n-h- y-k- i-a-s-y-l --------------------- I՞nch’ yek’ imats’yel
Ako rýchlo ste išli? Ի՞նչ-ա-ա-ու-յ----եք վա-ել: Ի___ ա__________ ե_ վ_____ Ի-ն- ա-ա-ո-թ-ա-բ ե- վ-ր-լ- -------------------------- Ի՞նչ արագությամբ եք վարել: 0
I՞n-h’ ----ut’y--b y-k’ -a--l I_____ a__________ y___ v____ I-n-h- a-a-u-’-a-b y-k- v-r-l ----------------------------- I՞nch’ aragut’yamb yek’ varel
Ako dlho ste leteli? Ի--չք-- ժամ-ն-կ-ե--թ-ե-: Ի______ ժ______ ե_ թ____ Ի-ն-ք-ն ժ-մ-ն-կ ե- թ-ե-: ------------------------ Ի՞նչքան ժամանակ եք թռել: 0
I՞n---k’an -h--an-k -e---t’rrel I_________ z_______ y___ t_____ I-n-h-k-a- z-a-a-a- y-k- t-r-e- ------------------------------- I՞nch’k’an zhamanak yek’ t’rrel
Ako vysoko ste vyskočili? Ի՞-- բարձ------մբ -ք---ել: Ի___ բ___________ ե_ թ____ Ի-ն- բ-ր-ր-ւ-յ-մ- ե- թ-ե-: -------------------------- Ի՞նչ բարձրությամբ եք թռել: 0
I---h- -a--z--t’-am--yek--t’r--l I_____ b____________ y___ t_____ I-n-h- b-r-z-u-’-a-b y-k- t-r-e- -------------------------------- I՞nch’ bardzrut’yamb yek’ t’rrel

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + arménčina (1-100) MP3 arménčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Africké jazyky

V Afrike sa hovorí veľkým množstvom rôznych jazykov. Žiadny iný kontinent nemá toľko odlišných jazykov. Rôznorodosť afrických jazykov je ohromujúca. Odhaduje sa, že existuje okolo 2 000 afrických jazykov. Tieto jazyky si však nie sú podobné! Práve naopak - sú často veľmi rozdielne! Jazyky v Afrike patria do štyroch rôznych jazykových rodín. Niektoré africké jazyky sú úplne unikátne. Napríklad sú v nich zvuky, ktoré cudzinci nedokážu napodobniť. Hranice štátov v Afrike nie sú vždy zhodné s hranicami jednotlivých jazykov. V niektorých regiónoch sa vyskytuje veľké množstvo rôznych jazykov. Napríklad v Tanzánii sa hovorí jazykmi zo všetkých štyroch jazykových rodín. Afrikánčina je medzi africkými jazykmi výnimkou. Tento jazyk vznikol v koloniálnom období. V tej dobe sa stretávali ľudia z rôznych kontinentov. Pochádzali z Afriky, Európy a Ázie. Z týchto kontaktov sa vyvinul úplne nový jazyk. Afrikánčina obsahuje prvky z mnohých jazykov. Najviac je však príbuzná s holandčinou. Dnes sa afrikánčinou hovorí predovšetkým v Južnej Afrike a Namíbii. Najneobvyklejším africkým jazykom je jazyk bubnov. Každé oznámenie sa dá teoreticky vybubnovať. Jazyky, ktorými sa „hovorí“ pomocou bubnov, sú tónové jazyky. Význam slov a slabík závisí na výške tónu. To znamená, že tóny musia byť vydávané pomocou bubnov. Jazyku bubnov rozumejú v Afrike aj deti. A je veľmi efektívny ... Jazyk bubnov počuť až na 12 kilometrov!