Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   pa ਪ੍ਰਸ਼ਨ – ਭੂਤਕਾਲ 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [ਛਿਆਸੀ]

86 [Chi\'āsī]

ਪ੍ਰਸ਼ਨ – ਭੂਤਕਾਲ 2

[praśana – bhūtakāla 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina pandžábčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? ਤ-- ਕ-ਹ----ਾਈ ਲਗ---ਹੈ? ਤੂੰ ਕਿ__ ਟਾ_ ਲ__ ਹੈ_ ਤ-ੰ ਕ-ਹ-ੀ ਟ-ਈ ਲ-ਾ- ਹ-? ---------------------- ਤੂੰ ਕਿਹੜੀ ਟਾਈ ਲਗਾਈ ਹੈ? 0
t- -i-a-ī--ā'---a-ā---h--? t_ k_____ ṭ___ l_____ h___ t- k-h-ṛ- ṭ-'- l-g-'- h-i- -------------------------- tū kihaṛī ṭā'ī lagā'ī hai?
Ktoré auto si kúpil? ਤ-ੰ-ਕਿਹ-- --ਡੀ--ਰੀ----ੈ? ਤੂੰ ਕਿ__ ਗੱ_ ਖ__ ਹੈ_ ਤ-ੰ ਕ-ਹ-ੀ ਗ-ਡ- ਖ-ੀ-ੀ ਹ-? ------------------------ ਤੂੰ ਕਿਹੜੀ ਗੱਡੀ ਖਰੀਦੀ ਹੈ? 0
Tū k-h--ī -aḍ--k-a-ī-ī--ai? T_ k_____ g___ k______ h___ T- k-h-ṛ- g-ḍ- k-a-ī-ī h-i- --------------------------- Tū kihaṛī gaḍī kharīdī hai?
Ktoré noviny si si predplatil? ਤ----ਿਹ----ਖ-ਾ--ਲਗ--ਇ- --ਇ- ਹੈ? ਤੂੰ ਕਿ__ ਅ___ ਲ____ ਹੋ__ ਹੈ_ ਤ-ੰ ਕ-ਹ-ਾ ਅ-ਬ-ਰ ਲ-ਵ-ਇ- ਹ-ਇ- ਹ-? ------------------------------- ਤੂੰ ਕਿਹੜਾ ਅਖਬਾਰ ਲਗਵਾਇਆ ਹੋਇਆ ਹੈ? 0
Tū -iha---a-ha-ār--l-g---'i'- h---'--hai? T_ k_____ a_______ l_________ h_____ h___ T- k-h-ṛ- a-h-b-r- l-g-v-'-'- h-'-'- h-i- ----------------------------------------- Tū kihaṛā akhabāra lagavā'i'ā hō'i'ā hai?
Koho ste videli? ਤੁ-ੀ- -----ੰ ---ਿਆ--ੀ? ਤੁ_ ਕਿ__ ਦੇ__ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਦ-ਖ-ਆ ਸ-? ---------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਦੇਖਿਆ ਸੀ? 0
Tusīṁ---s-n- -ē-hi-ā -ī? T____ k_____ d______ s__ T-s-ṁ k-s-n- d-k-i-ā s-? ------------------------ Tusīṁ kisanū dēkhi'ā sī?
Koho ste stretli? ਤੁਸੀ--ਕਿ-ਨੂ---ਿ---ਸ-? ਤੁ_ ਕਿ__ ਮਿ_ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਮ-ਲ- ਸ-? --------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਮਿਲੇ ਸੀ? 0
T---ṁ---sa-- mi----ī? T____ k_____ m___ s__ T-s-ṁ k-s-n- m-l- s-? --------------------- Tusīṁ kisanū milē sī?
Koho ste spoznali? ਤੁ----ਕ---ੂੰ ਪਹਿ-ਾ-ਿਆ --? ਤੁ_ ਕਿ__ ਪ____ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਪ-ਿ-ਾ-ਿ- ਸ-? ------------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਪਹਿਚਾਣਿਆ ਸੀ? 0
Tus------a---------ṇ--ā---? T____ k_____ p_________ s__ T-s-ṁ k-s-n- p-h-c-ṇ-'- s-? --------------------------- Tusīṁ kisanū pahicāṇi'ā sī?
Kedy ste vstali? ਤ-ਸ-ਂ--ਦ-- -ੱਠ----? ਤੁ_ ਕ_ ਉੱ_ ਹੋ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੋ- ਉ-ਠ- ਹ-? ------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਦੋਂ ਉੱਠੇ ਹੋ? 0
T-------dō--u-hē h-? T____ k____ u___ h__ T-s-ṁ k-d-ṁ u-h- h-? -------------------- Tusīṁ kadōṁ uṭhē hō?
Kedy ste začali? ਤ-ਸ-- ਕ-ੋ- ਆ-ੰਭ -ੀਤਾ-ਹੈ? ਤੁ_ ਕ_ ਆ__ ਕੀ_ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੋ- ਆ-ੰ- ਕ-ਤ- ਹ-? ------------------------ ਤੁਸੀਂ ਕਦੋਂ ਆਰੰਭ ਕੀਤਾ ਹੈ? 0
Tus-ṁ k-dōṁ --ab-a--ī---h-i? T____ k____ ā_____ k___ h___ T-s-ṁ k-d-ṁ ā-a-h- k-t- h-i- ---------------------------- Tusīṁ kadōṁ ārabha kītā hai?
Kedy ste prestali? ਤੁ-ੀਂ -ਦ-- ਖ-ਮ---ਤਾ---? ਤੁ_ ਕ_ ਖ__ ਕੀ_ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੋ- ਖ-ਮ ਕ-ਤ- ਹ-? ----------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਦੋਂ ਖਤਮ ਕੀਤਾ ਹੈ? 0
T--īṁ -ad-- k-at--- --tā -ai? T____ k____ k______ k___ h___ T-s-ṁ k-d-ṁ k-a-a-a k-t- h-i- ----------------------------- Tusīṁ kadōṁ khatama kītā hai?
Prečo ste sa zobudili? ਤ-ਹਾਡੀ ਦ ---- ਖ--੍-ੀ-ਸ-? ਤੁ__ ਦ ਕ_ ਖੁ__ ਸੀ_ ਤ-ਹ-ਡ- ਦ ਕ-ੋ- ਖ-ਲ-ਹ- ਸ-? ------------------------ ਤੁਹਾਡੀ ਦ ਕਦੋਂ ਖੁਲ੍ਹੀ ਸੀ? 0
Tu--ḍī-d---a--- kh-l----sī? T_____ d_ k____ k______ s__ T-h-ḍ- d- k-d-ṁ k-u-'-ī s-? --------------------------- Tuhāḍī da kadōṁ khul'hī sī?
Prečo ste sa stali učiteľom? ਤੁ-ੀ- --ਿਆ-ਕ-ਕ-ਉ- --ੇ---? ਤੁ_ ਅ____ ਕਿ_ ਬ_ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਅ-ਿ-ਪ- ਕ-ਉ- ਬ-ੇ ਸ-? ------------------------- ਤੁਸੀਂ ਅਧਿਆਪਕ ਕਿਉਂ ਬਣੇ ਸੀ? 0
T---ṁ ad-i'ā-a----i-uṁ--aṇ----? T____ a_________ k____ b___ s__ T-s-ṁ a-h-'-p-k- k-'-ṁ b-ṇ- s-? ------------------------------- Tusīṁ adhi'āpaka ki'uṁ baṇē sī?
Prečo ste išli taxíkom? ਤੁ--ਂ-ਟ---ੀ ਕਿਉਂ ਲਈ --? ਤੁ_ ਟੈ__ ਕਿ_ ਲ_ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਟ-ਕ-ੀ ਕ-ਉ- ਲ- ਹ-? ----------------------- ਤੁਸੀਂ ਟੈਕਸੀ ਕਿਉਂ ਲਈ ਹੈ? 0
T-sīṁ-ṭa----- --------'- ---? T____ ṭ______ k____ l___ h___ T-s-ṁ ṭ-i-a-ī k-'-ṁ l-'- h-i- ----------------------------- Tusīṁ ṭaikasī ki'uṁ la'ī hai?
Odkiaľ ste prišli? ਤ-ਸ-ਂ---ੱਥੋਂ-ਆਏ --? ਤੁ_ ਕਿੱ_ ਆ_ ਹੋ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੱ-ੋ- ਆ- ਹ-? ------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿੱਥੋਂ ਆਏ ਹੋ? 0
T--ī-----hō----- h-? T____ k_____ ā__ h__ T-s-ṁ k-t-ō- ā-ē h-? -------------------- Tusīṁ kithōṁ ā'ē hō?
Kam ste išli? ਤੁਸ---ਕਿੱ-ੇ ----ੀ? ਤੁ_ ਕਿੱ_ ਗ_ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੱ-ੇ ਗ- ਸ-? ------------------ ਤੁਸੀਂ ਕਿੱਥੇ ਗਏ ਸੀ? 0
Tus-- -it-- ---ē---? T____ k____ g___ s__ T-s-ṁ k-t-ē g-'- s-? -------------------- Tusīṁ kithē ga'ē sī?
Kde ste boli? ਤ---- ਕ-ੱਥੇ---? ਤੁ_ ਕਿੱ_ ਸੀ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ੱ-ੇ ਸ-? --------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿੱਥੇ ਸੀ? 0
Tusīṁ kithē s-? T____ k____ s__ T-s-ṁ k-t-ē s-? --------------- Tusīṁ kithē sī?
Komu si pomohol? ਤ--ੀ- ਕ--ਦ----ਦ -ੀ-- --? ਤੁ_ ਕਿ__ ਮ__ ਕੀ_ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੀ ਮ-ਦ ਕ-ਤ- ਹ-? ------------------------ ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਦੀ ਮਦਦ ਕੀਤੀ ਹੈ? 0
Tusīṁ kisad-------a--ī-ī----? T____ k_____ m_____ k___ h___ T-s-ṁ k-s-d- m-d-d- k-t- h-i- ----------------------------- Tusīṁ kisadī madada kītī hai?
Komu si písal? ਤ---- ਕ-ਸ-----ਿਖਿਆ --? ਤੁ_ ਕਿ__ ਲਿ__ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਲ-ਖ-ਆ ਹ-? ---------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਲਿਖਿਆ ਹੈ? 0
T-sīṁ--i---- l-kh-'- -ai? T____ k_____ l______ h___ T-s-ṁ k-s-n- l-k-i-ā h-i- ------------------------- Tusīṁ kisanū likhi'ā hai?
Komu si odpovedal? ਤ-ਸ-ਂ-ਕਿ---ੰ ਉੱ-- ---ਤ----? ਤੁ_ ਕਿ__ ਉੱ__ ਦਿੱ_ ਹੈ_ ਤ-ਸ-ਂ ਕ-ਸ-ੂ- ਉ-ਤ- ਦ-ੱ-ਾ ਹ-? --------------------------- ਤੁਸੀਂ ਕਿਸਨੂੰ ਉੱਤਰ ਦਿੱਤਾ ਹੈ? 0
Tu--ṁ-k----- ---ra-d-tā-hai? T____ k_____ u____ d___ h___ T-s-ṁ k-s-n- u-a-a d-t- h-i- ---------------------------- Tusīṁ kisanū utara ditā hai?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...