Ж-л-т-йғ-қ- Ол --нд- да-ж-лдам----е--.
Ж__ т______ О_ с____ д_ ж_____ ж______
Ж-л т-й-а-. О- с-н-а д- ж-л-а- ж-р-д-.
--------------------------------------
Жол тайғақ. Ол сонда да жылдам жүреді. 0 Jol --yğ--.-Ol--o------ j-lda- -üred-.J__ t______ O_ s____ d_ j_____ j______J-l t-y-a-. O- s-n-a d- j-l-a- j-r-d-.--------------------------------------Jol tayğaq. Ol sonda da jıldam jüredi.
Nemôže nájsť žiadne (pracovné) miesto, hoci študovala.
Жо---ы -і--м---о--а---,--л-ж---- т--- а------ү-.
Ж_____ б_____ б____ д__ о_ ж____ т___ а____ ж___
Ж-ғ-р- б-л-м- б-л-а д-, о- ж-м-с т-б- а-м-й ж-р-
------------------------------------------------
Жоғары білімі болса да, ол жұмыс таба алмай жүр. 0 Joğarı-bi-imi-b-ls--d-- -l-jumı- -aba--l-a--j--.J_____ b_____ b____ d__ o_ j____ t___ a____ j___J-ğ-r- b-l-m- b-l-a d-, o- j-m-s t-b- a-m-y j-r-------------------------------------------------Joğarı bilimi bolsa da, ol jumıs taba almay jür.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Nemôže nájsť žiadne (pracovné) miesto, hoci študovala.
Она покупает машину, несмотря на то, что у неё нет денег.
Študovala. Napriek tomu nemôže nájsť (pracovné) miesto.
Оның ---а---б--і-- ---- -л -онда-да -ұм-- таб- алма- ---.
О___ ж_____ б_____ б___ О_ с____ д_ ж____ т___ а____ ж___
О-ы- ж-ғ-р- б-л-м- б-р- О- с-н-а д- ж-м-с т-б- а-м-й ж-р-
---------------------------------------------------------
Оның жоғары білімі бар. Ол сонда да жұмыс таба алмай жүр. 0 O--- ---arı-b---mi-ba-. ---s--d- -a-j-mıs ---- alm-y--ü-.O___ j_____ b_____ b___ O_ s____ d_ j____ t___ a____ j___O-ı- j-ğ-r- b-l-m- b-r- O- s-n-a d- j-m-s t-b- a-m-y j-r----------------------------------------------------------Onıñ joğarı bilimi bar. Ol sonda da jumıs taba almay jür.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Študovala. Napriek tomu nemôže nájsť (pracovné) miesto.
Оның жоғары білімі бар. Ол сонда да жұмыс таба алмай жүр.
Onıñ joğarı bilimi bar. Ol sonda da jumıs taba almay jür.
Deti sa učia jazyk relatívne rýchlo.
Dospelým to väčšinou trvá dlhšie.
Deti sa ale neučia lepšie ako dospelí.
Učia sa len inak.
Mozog toho pri učení jazykov musí zvládnuť veľa.
Musí sa naučiť viac vecí naraz.
Keď sa človek učí jazyk, nestačí o ňom len premýšľať.
Musí sa tiež naučiť, ako nové slová vyslovovať.
Orgány reči sa preto musia naučiť nové pohyby.
Mozog sa tiež musí naučiť reagovať na nové situácie.
Komunikovať v cudzom jazyku je výzva.
Dospelí sa ale učia jazyky inak v každom období svojho života.
V 20 alebo 30 rokoch veku sú stále ľudia zvyknutí sa učiť.
Škola či štúdiá nie sú ešte tak vzdialené.
Mozog je preto dobre trénovaný.
Môže sa tak naučiť cudzie jazyky na veľmi dobrej úrovni.
Ľudia medzi 40 a 50 rokmi veku sa toho už naučili veľa.
Ich mozog ťaží zo svojich skúseností.
Vie dobre skombinovať nový obsah so staršími vedomosťami.
V tomto veku sa ľudia učia najlepšie veci, ktoré už sú im povedomé.
To sú napríklad jazyky podobné tým, ktoré sa naučili už skôr.
V 60 alebo 70 rokoch veku majú ľudia spravidla veľa času.
Môžu často precvičovať.
To je u jazykov obzvlášť dôležité.
Starší ľudia sa môžu napríklad obzvlášť dobre naučiť cudzí písmo.
Človek sa môže úspešne učiť v každom veku.
Mozog môže vytvárať nové nervové bunky aj po skončení puberty.
A robí to rád ...