Slovníček fráz

sk Príslovky   »   bs Prilozi

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [stotina]

Prilozi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
už raz – ešte nie v-ć j--no- –-j-- ----da v__ j_____ – j__ n_____ v-ć j-d-o- – j-š n-k-d- ----------------------- već jednom – još nikada 0
Boli ste už raz v Berlíne? J---e l------j----m-bil--- Berlinu? J____ l_ v__ j_____ b___ u B_______ J-s-e l- v-ć j-d-o- b-l- u B-r-i-u- ----------------------------------- Jeste li već jednom bili u Berlinu? 0
Nie, ešte nie. N-, još-n-kad-. N__ j__ n______ N-, j-š n-k-d-. --------------- Ne, još nikada. 0
niekto – nikto ne-o – niko n___ – n___ n-k- – n-k- ----------- neko – niko 0
Poznáte tu niekoho? P--na-et- -i ---je n-k-ga? P________ l_ o____ n______ P-z-a-e-e l- o-d-e n-k-g-? -------------------------- Poznajete li ovdje nekoga? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Ne--ja ne ---na-e- nikog- o-dje. N__ j_ n_ p_______ n_____ o_____ N-, j- n- p-z-a-e- n-k-g- o-d-e- -------------------------------- Ne, ja ne poznajem nikoga ovdje. 0
ešte – už nie jo----ne vi-e j__ – n_ v___ j-š – n- v-š- ------------- još – ne više 0
Zostanete tu ešte dlho? Ost--e----------d--o------? O_______ l_ j__ d___ o_____ O-t-j-t- l- j-š d-g- o-d-e- --------------------------- Ostajete li još dugo ovdje? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. Ne---a n- -s---em viš- ---o o-d-e. N__ j_ n_ o______ v___ d___ o_____ N-, j- n- o-t-j-m v-š- d-g- o-d-e- ---------------------------------- Ne, ja ne ostajem više dugo ovdje. 0
ešte niečo – už nič još n-š-- - n-šta -i-e j__ n____ – n____ v___ j-š n-š-o – n-š-a v-š- ---------------------- još nešto – ništa više 0
Chcete ešte niečo piť? Ž--i---l--j-š--e-to ---it-? Ž_____ l_ j__ n____ p______ Ž-l-t- l- j-š n-š-o p-p-t-? --------------------------- Želite li još nešto popiti? 0
Nie, neprosím si už nič. N-, ---n- ---i--n-šta vi-e. N__ j_ n_ ž____ n____ v____ N-, j- n- ž-l-m n-š-a v-š-. --------------------------- Ne, ja ne želim ništa više. 0
už niečo – ešte nič već-ne--- – --š ---ta v__ n____ – j__ n____ v-ć n-š-o – j-š n-š-a --------------------- već nešto – još ništa 0
Jedli ste už niečo? Jes-- -- ve--neš-o-jel-? J____ l_ v__ n____ j____ J-s-e l- v-ć n-š-o j-l-? ------------------------ Jeste li već nešto jeli? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Ne,--- --š n------išt- ---. N__ j_ j__ n____ n____ j___ N-, j- j-š n-s-m n-š-a j-o- --------------------------- Ne, ja još nisam ništa jeo. 0
ešte niekto – už nikto jo- -eko - n-ko v-še j__ n___ – n___ v___ j-š n-k- – n-k- v-š- -------------------- još neko – niko više 0
Chce ešte niekto kávu? Ž----li još-neko k-fu? Ž___ l_ j__ n___ k____ Ž-l- l- j-š n-k- k-f-? ---------------------- Želi li još neko kafu? 0
Nie, už nikto. N-,--ik------. N__ n___ v____ N-, n-k- v-š-. -------------- Ne, niko više. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bosniančina (1-100) MP3 bosniančina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...