Slovníček fráz

sk Príslovky   »   uz ergash gaplar

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [yuz]

ergash gaplar

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
už raz – ešte nie old-- --h-ch----h-n o____ - h___ q_____ o-d-n - h-c- q-c-o- ------------------- oldin - hech qachon 0
Boli ste už raz v Berlíne? S-z --c--qac-on---rl-n-- b-lga-mis--? S__ h___ q_____ B_______ b___________ S-z h-c- q-c-o- B-r-i-d- b-l-a-m-s-z- ------------------------------------- Siz hech qachon Berlinda bolganmisiz? 0
Nie, ešte nie. Yo---ec- qa---n. Y__ h___ q______ Y-q h-c- q-c-o-. ---------------- Yoq hech qachon. 0
niekto – nikto kim--- h--h-kim k_____ h___ k__ k-m-i- h-c- k-m --------------- kimdir hech kim 0
Poznáte tu niekoho? B- -e--a---mni----ta-iys----? B_ y____ k_______ t__________ B- y-r-a k-m-i-i- t-n-y-i-m-? ----------------------------- Bu yerda kimnidir taniysizmi? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Yo‘q- -en b--ye-d--hech-k--n----n-m--man. Y____ m__ b_ y____ h___ k____ t__________ Y-‘-, m-n b- y-r-a h-c- k-m-i t-n-m-y-a-. ----------------------------------------- Yo‘q, men bu yerda hech kimni tanimayman. 0
ešte – už nie h--- - e--i y-q h___ - e___ y__ h-l- - e-d- y-q --------------- hali - endi yoq 0
Zostanete tu ešte dlho? Bu-e--- -zo---a-t --ra--zm-? B_ e___ u___ v___ t_________ B- e-d- u-o- v-q- t-r-s-z-i- ---------------------------- Bu erda uzoq vaqt turasizmi? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. Yo----en--u e--- ---- -ol--ym-n. Y___ m__ b_ e___ u___ q_________ Y-q- m-n b- e-d- u-o- q-l-a-m-n- -------------------------------- Yoq, men bu erda uzoq qolmayman. 0
ešte niečo – už nič bosh-a--ars- - -o---- he-h-n-r-a b_____ n____ - b_____ h___ n____ b-s-q- n-r-a - b-s-q- h-c- n-r-a -------------------------------- boshqa narsa - boshqa hech narsa 0
Chcete ešte niečo piť? Yan- --h---i-----aysi-m-? Y___ i_______ i__________ Y-n- i-h-m-i- i-t-y-i-m-? ------------------------- Yana ichimlik istaysizmi? 0
Nie, neprosím si už nič. Y--,---n--os-qa-h-ch -a-sa-i -ohl----ma-. Y___ m__ b_____ h___ n______ x___________ Y-q- m-n b-s-q- h-c- n-r-a-i x-h-a-a-m-n- ----------------------------------------- Yoq, men boshqa hech narsani xohlamayman. 0
už niečo – ešte nič nimadir --ha-i-he-h ---sa n______ - h___ h___ n____ n-m-d-r - h-l- h-c- n-r-a ------------------------- nimadir - hali hech narsa 0
Jedli ste už niečo? Si--hal----r-r-nar-- --d-ngiz-i? S__ h___ b____ n____ y__________ S-z h-l- b-r-r n-r-a y-d-n-i-m-? -------------------------------- Siz hali biror narsa yedingizmi? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Yoq,--en ---- h-c- -ars- y-m----. Y___ m__ h___ h___ n____ y_______ Y-q- m-n h-l- h-c- n-r-a y-m-d-m- --------------------------------- Yoq, men hali hech narsa yemadim. 0
ešte niekto – už nikto bo--q- ---ov-- e-d----ch-kim b_____ b____ - e___ h___ k__ b-s-q- b-r-v - e-d- h-c- k-m ---------------------------- boshqa birov - endi hech kim 0
Chce ešte niekto kávu? Ki--i- -a-va -st----? K_____ q____ i_______ K-m-i- q-h-a i-t-y-i- --------------------- Kimdir qahva istaydi? 0
Nie, už nikto. Y----en-i -ec--kim. Y___ e___ h___ k___ Y-q- e-d- h-c- k-m- ------------------- Yoq, endi hech kim. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 uzbečtina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...