Slovníček fráz

sk Príslovky   »   uz Adverbs

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [yuz]

Adverbs

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina uzbečtina Prehrať Viac
už raz – ešte nie ol-i--- ---h q-chon oldin - hech qachon o-d-n - h-c- q-c-o- ------------------- oldin - hech qachon 0
Boli ste už raz v Berlíne? Siz--e-- -a--o- -e-l--d- bo-g--mi-iz? Siz hech qachon Berlinda bolganmisiz? S-z h-c- q-c-o- B-r-i-d- b-l-a-m-s-z- ------------------------------------- Siz hech qachon Berlinda bolganmisiz? 0
Nie, ešte nie. Yoq-h-ch qachon. Yoq hech qachon. Y-q h-c- q-c-o-. ---------------- Yoq hech qachon. 0
niekto – nikto kim--r----- kim kimdir hech kim k-m-i- h-c- k-m --------------- kimdir hech kim 0
Poznáte tu niekoho? Bu-ye-da-kimni--- t-niys--m-? Bu yerda kimnidir taniysizmi? B- y-r-a k-m-i-i- t-n-y-i-m-? ----------------------------- Bu yerda kimnidir taniysizmi? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Yo‘-, m-- -u -e-da-h-c--k-m-- tan-m-y-a-. Yo‘q, men bu yerda hech kimni tanimayman. Y-‘-, m-n b- y-r-a h-c- k-m-i t-n-m-y-a-. ----------------------------------------- Yo‘q, men bu yerda hech kimni tanimayman. 0
ešte – už nie hali - -n-i-yoq hali - endi yoq h-l- - e-d- y-q --------------- hali - endi yoq 0
Zostanete tu ešte dlho? Bu --da u--- vaq- t-ra----i? Bu erda uzoq vaqt turasizmi? B- e-d- u-o- v-q- t-r-s-z-i- ---------------------------- Bu erda uzoq vaqt turasizmi? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. Yo----en bu er-a u--- qol--y---. Yoq, men bu erda uzoq qolmayman. Y-q- m-n b- e-d- u-o- q-l-a-m-n- -------------------------------- Yoq, men bu erda uzoq qolmayman. 0
ešte niečo – už nič b-shq---arsa-- b----- h-ch na-sa boshqa narsa - boshqa hech narsa b-s-q- n-r-a - b-s-q- h-c- n-r-a -------------------------------- boshqa narsa - boshqa hech narsa 0
Chcete ešte niečo piť? Y-na ichimli--i--ay-i-mi? Yana ichimlik istaysizmi? Y-n- i-h-m-i- i-t-y-i-m-? ------------------------- Yana ichimlik istaysizmi? 0
Nie, neprosím si už nič. Y--,--en--os-q- -ec- ---s--- -ohl-ma-m-n. Yoq, men boshqa hech narsani xohlamayman. Y-q- m-n b-s-q- h-c- n-r-a-i x-h-a-a-m-n- ----------------------------------------- Yoq, men boshqa hech narsani xohlamayman. 0
už niečo – ešte nič ni-adi--- --l- h-c- -a--a nimadir - hali hech narsa n-m-d-r - h-l- h-c- n-r-a ------------------------- nimadir - hali hech narsa 0
Jedli ste už niečo? S-z h--i-b--or -ar-a --d--giz--? Siz hali biror narsa yedingizmi? S-z h-l- b-r-r n-r-a y-d-n-i-m-? -------------------------------- Siz hali biror narsa yedingizmi? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Y--- men -a-i h--- na-sa y-ma--m. Yoq, men hali hech narsa yemadim. Y-q- m-n h-l- h-c- n-r-a y-m-d-m- --------------------------------- Yoq, men hali hech narsa yemadim. 0
ešte niekto – už nikto bo-hqa ----v---e-d- -e----im boshqa birov - endi hech kim b-s-q- b-r-v - e-d- h-c- k-m ---------------------------- boshqa birov - endi hech kim 0
Chce ešte niekto kávu? Kim--- qa-va----ay-i? Kimdir qahva istaydi? K-m-i- q-h-a i-t-y-i- --------------------- Kimdir qahva istaydi? 0
Nie, už nikto. Yoq, ---i -----k-m. Yoq, endi hech kim. Y-q- e-d- h-c- k-m- ------------------- Yoq, endi hech kim. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...