वाक्प्रयोग पुस्तक

mr विशेषणे २   »   bs Pridjevi 2

७९ [एकोणऐंशी]

विशेषणे २

विशेषणे २

79 [sedamdeset i devet]

Pridjevi 2

तुम्हाला भाषांतर कसे पहायचे आहे ते निवडा:   
मराठी बोस्नियन प्ले अधिक
मी निळा पोषाख घातला आहे. Ja-i-am na -----p--v---alj-nu. Ja imam na sebi plavu haljinu. J- i-a- n- s-b- p-a-u h-l-i-u- ------------------------------ Ja imam na sebi plavu haljinu. 0
मी लाल पोषाख घातला आहे. J---m-- na se-i -rve-u ha-j-n-. Ja imam na sebi crvenu haljinu. J- i-a- n- s-b- c-v-n- h-l-i-u- ------------------------------- Ja imam na sebi crvenu haljinu. 0
मी हिरवा पोषाख घातला आहे. Ja--mam -a--ebi--e-e-u hal-i-u. Ja imam na sebi zelenu haljinu. J- i-a- n- s-b- z-l-n- h-l-i-u- ------------------------------- Ja imam na sebi zelenu haljinu. 0
मी काळी बॅग खरेदी करत आहे. Ja-k--u--m--rnu--aš-u. Ja kupujem crnu tašnu. J- k-p-j-m c-n- t-š-u- ---------------------- Ja kupujem crnu tašnu. 0
मी तपकिरी बॅग खरेदी करत आहे. Ja --p-j---s-eđ--t--nu. Ja kupujem smeđu tašnu. J- k-p-j-m s-e-u t-š-u- ----------------------- Ja kupujem smeđu tašnu. 0
मी पांढरी बॅग खरेदी करत आहे. J--kupuj---bi--lu-ta-n-. Ja kupujem bijelu tašnu. J- k-p-j-m b-j-l- t-š-u- ------------------------ Ja kupujem bijelu tašnu. 0
मला एक नवीन कार पाहिजे. J--t-e-a- -o-o --t-. Ja trebam novo auto. J- t-e-a- n-v- a-t-. -------------------- Ja trebam novo auto. 0
मला एक वेगवान कार पाहिजे. J--tre--m b--o--u--. Ja trebam brzo auto. J- t-e-a- b-z- a-t-. -------------------- Ja trebam brzo auto. 0
मला एक आरामदायी कार पाहिजे. Ja--re------o--o --t-. Ja trebam udobno auto. J- t-e-a- u-o-n- a-t-. ---------------------- Ja trebam udobno auto. 0
वर एक म्हातारी स्त्री राहत आहे. T--o--o-e------je --d-- -t-r---e-a. Tamo gore stanuje jedna stara žena. T-m- g-r- s-a-u-e j-d-a s-a-a ž-n-. ----------------------------------- Tamo gore stanuje jedna stara žena. 0
वर एक लठ्ठ स्त्री राहत आहे. Ta-- ---e-s--n-je----na-debel- --n-. Tamo gore stanuje jedna debela žena. T-m- g-r- s-a-u-e j-d-a d-b-l- ž-n-. ------------------------------------ Tamo gore stanuje jedna debela žena. 0
खाली एक जिज्ञासू स्त्री राहत आहे. T--o do-- s-------jed-a r-d--nal--ž--a. Tamo dole stanuje jedna radoznala žena. T-m- d-l- s-a-u-e j-d-a r-d-z-a-a ž-n-. --------------------------------------- Tamo dole stanuje jedna radoznala žena. 0
आमचे पाहुणे चांगले लोक होते. N-ši ---t---u--il- d-----l----. Naši gosti su bili dragi ljudi. N-š- g-s-i s- b-l- d-a-i l-u-i- ------------------------------- Naši gosti su bili dragi ljudi. 0
आमचे पाहुणे नम्र लोक होते. Na-- -o-ti s-----i kulturni l-ud-. Naši gosti su bili kulturni ljudi. N-š- g-s-i s- b-l- k-l-u-n- l-u-i- ---------------------------------- Naši gosti su bili kulturni ljudi. 0
आमचे पाहुणे वैशिष्टपूर्ण लोक होते. Naš--gost- -u -----inter-santn-----d-. Naši gosti su bili interesantni ljudi. N-š- g-s-i s- b-l- i-t-r-s-n-n- l-u-i- -------------------------------------- Naši gosti su bili interesantni ljudi. 0
माझी मुले प्रेमळ आहेत. J---mam-d-a-----e--. Ja imam dragu djecu. J- i-a- d-a-u d-e-u- -------------------- Ja imam dragu djecu. 0
पण शेजा – यांची मुले खोडकर आहेत. A-- -o-ši-e--m-ju -ezo--a--u d-e--. Ali komšije imaju bezobraznu djecu. A-i k-m-i-e i-a-u b-z-b-a-n- d-e-u- ----------------------------------- Ali komšije imaju bezobraznu djecu. 0
आपली मुले सुस्वभावी आहेत का? J-su -i --š- d-eca-d----? Jesu li Vaša djeca dobra? J-s- l- V-š- d-e-a d-b-a- ------------------------- Jesu li Vaša djeca dobra? 0

एक भाषा, अनेक प्रकार

जरी आपण फक्त एकच भाषा बोलत असू , तरीही आपण अनेक भाषा बोलत असतो. भाषा एक स्वत: ची समाविष्ट प्रणाली आहे.. प्रत्येक भाषा अनेक विविध परिमाणे दाखवते. भाषा एक जिवंत प्रणाली आहे. भाषिक नेहमी त्याच्या संभाषण भागाच्या दिशेने अभिमुख करत असतो. म्हणूनच, लोकांच्या भाषेमध्ये बदल जाणवतो. हे बदल विविध रूपात दिसून येतात. उदाहरणार्थ, प्रत्येक भाषेचा एक इतिहास असतो. तो बदलला आहे आणि बदलतच राहील. ज्या पद्धतीने वृद्ध लोक तरुण लोकांपेक्षा वेगळं बोलतात, यावरून ते दिसून येतं. बहुतांश भाषांकरीता विविध वाक्यरचना देखील आहेत. तथापि, अनेक बोली बोलणारे त्यांच्या वातावरण परिस्थितीशी जुळवून घेऊ शकतात. विशिष्ट परिस्थितीत ते मानक भाषा बोलतात. विविध सामाजिक गटांच्या विविध भाषा आहेत. युवकांची भाषा किंवा शिकार्‍याची वाणी, हे याचे उदाहरण आहे. बहुतेक लोक घरच्यापेक्षा कामावर वेगळे बोलतात. अनेकजण कामावर व्यावसायिक भाषा वापरतात. लेखी आणि बोली भाषेमध्ये देखील फरक जाणवतो. बोली भाषा लेखी भाषेपेक्षा खूपच सोपी आहे. फरक खूप मोठा असू शकतो. हे तेव्हा होतं जेव्हा लेखी भाषा खूप काळ बदलत नाहीत. म्हणून भाषिकाने प्रथम लेखी स्वरूपात भाषा जाणून घेणं आवश्यक आहे. महिला आणि पुरुषांची भाषा पण अनेकदा भिन्न असते. हा फरक पाश्चात्य संस्थांमध्ये काही मोठा नाही. पण असे देशही आहेत जिथे स्त्रिया पुरुषांच्या तुलनेत खूप वेगळ्या बोलतात. काही संस्कुतींमध्ये, सभ्यता हेच स्वतःचे भाषिक स्वरूप आहे. बोलणे त्यामुळेच मुळीच सोपे नाही. आपल्याला बर्‍याच गोष्टींवर एकाच वेळी लक्ष केंद्रित करावं लागतं...