Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   sq Transporti lokal publik

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [tridhjetёegjashtё]

Transporti lokal publik

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Ku----t---ta---------uto--sit? K_ ё____ s_______ i a_________ K- ё-h-ё s-a-i-n- i a-t-b-s-t- ------------------------------ Ku ёshtё stacioni i autobusit? 0
Ktorý autobus ide do centra? Ci-i--ut---s--h-on -ё-q----r? C___ a______ s____ n_ q______ C-l- a-t-b-s s-k-n n- q-n-ё-? ----------------------------- Cili autobus shkon nё qendёr? 0
Ktorou linkou musím ísť? Ci--n--i--ё -uhet ----arr? C____ l____ d____ t_ m____ C-l-n l-n-ё d-h-t t- m-r-? -------------------------- Cilёn linjё duhet tё marr? 0
Musím prestúpiť? A -ё -uhe--tё nd---oj-aut--u-? A m_ d____ t_ n______ a_______ A m- d-h-t t- n-ё-r-j a-t-b-s- ------------------------------ A mё duhet tё ndёrroj autobus? 0
Kde musím prestúpiť? K--d--et tё-n------ autob--? K_ d____ t_ n______ a_______ K- d-h-t t- n-ё-r-j a-t-b-s- ---------------------------- Ku duhet tё ndёrroj autobus? 0
Koľko stojí cestovný lístok? S- ku--to- --ё--il---? S_ k______ n__ b______ S- k-s-t-n n-ё b-l-t-? ---------------------- Sa kushton njё biletё? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? S--stacio-e --nё d--i -- --n-ё-? S_ s_______ j___ d___ n_ q______ S- s-a-i-n- j-n- d-r- n- q-n-ё-? -------------------------------- Sa stacione janё deri nё qendёr? 0
Tu musíte vystúpiť. Ju ---et -ё-zbr--ni--ё-u. J_ d____ t_ z______ k____ J- d-h-t t- z-r-s-i k-t-. ------------------------- Ju duhet tё zbrisni kёtu. 0
Musíte vystúpiť vzadu. J- -uhet-t- zb-i-ni-mb----. J_ d____ t_ z______ m______ J- d-h-t t- z-r-s-i m-r-p-. --------------------------- Ju duhet tё zbrisni mbrapa. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. M-t-o-a tj------jen pёr 5-m-n-ta. M______ t_____ v___ p__ 5 m______ M-t-o-a t-e-ё- v-e- p-r 5 m-n-t-. --------------------------------- Metroja tjetёr vjen pёr 5 minuta. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. T-a-vaji -je--- -j---p----0 m-nuta. T_______ t_____ v___ p__ 1_ m______ T-a-v-j- t-e-ё- v-e- p-r 1- m-n-t-. ----------------------------------- Tramvaji tjetёr vjen pёr 10 minuta. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. A-----s--t-e-ё--v--- p-- -5-mi----. A_______ t_____ v___ p__ 1_ m______ A-t-b-s- t-e-ё- v-e- p-r 1- m-n-t-. ----------------------------------- Autobusi tjetёr vjen pёr 15 minuta. 0
Kedy ide posledné metro? K---n--e--m-t---- e fundi-? K__ n____ m______ e f______ K-r n-s-t m-t-o-a e f-n-i-? --------------------------- Kur niset metroja e fundit? 0
Kedy ide posledná električka? Ku- --s-t-t-a-v-j- i----d--? K__ n____ t_______ i f______ K-r n-s-t t-a-v-j- i f-n-i-? ---------------------------- Kur niset tramvaji i fundit? 0
Kedy ide posledný autobus? K-- --se--a-tobusi-i-----i-? K__ n____ a_______ i f______ K-r n-s-t a-t-b-s- i f-n-i-? ---------------------------- Kur niset autobusi i fundit? 0
Máte cestovný lístok? A -----nj---i---ё? A k___ n__ b______ A k-n- n-ё b-l-t-? ------------------ A keni njё biletё? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. Bil--ё- --J-,-nuk -a-. B______ – J__ n__ k___ B-l-t-? – J-, n-k k-m- ---------------------- Biletё? – Jo, nuk kam. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. A-ёh--ё d-he- tё p-g---- --obё. A______ d____ t_ p______ g_____ A-ё-e-ё d-h-t t- p-g-a-i g-o-ё- ------------------------------- Atёherё duhet tё paguani gjobё. 0

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?