Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   ca Els transports públics

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [trenta-sis]

Els transports públics

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? O--é- la -a-ad--d--l’a-to-ús? O_ é_ l_ p_____ d_ l_________ O- é- l- p-r-d- d- l-a-t-b-s- ----------------------------- On és la parada de l’autobús? 0
Ktorý autobus ide do centra? Q----a-tobú--va--- --n-r--d--la-ci--a-? Q___ a______ v_ a_ c_____ d_ l_ c______ Q-i- a-t-b-s v- a- c-n-r- d- l- c-u-a-? --------------------------------------- Quin autobús va al centre de la ciutat? 0
Ktorou linkou musím ísť? Quin--l-nia--- de----n---? Q____ l____ h_ d_ p_______ Q-i-a l-n-a h- d- p-e-d-e- -------------------------- Quina línia he de prendre? 0
Musím prestúpiť? Ha-----e-canv------aut-b--? H____ d_ c______ d_________ H-u-é d- c-n-i-r d-a-t-b-s- --------------------------- Hauré de canviar d’autobús? 0
Kde musím prestúpiť? O------e --nvi--? O_ h_ d_ c_______ O- h- d- c-n-i-r- ----------------- On he de canviar? 0
Koľko stojí cestovný lístok? Quant-cost--un -itl-et? Q____ c____ u_ b_______ Q-a-t c-s-a u- b-t-l-t- ----------------------- Quant costa un bitllet? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? Q-a--e- p---d-s h- h- fi---al--e-tr-? Q______ p______ h_ h_ f___ a_ c______ Q-a-t-s p-r-d-s h- h- f-n- a- c-n-r-? ------------------------------------- Quantes parades hi ha fins al centre? 0
Tu musíte vystúpiť. He---e-ba--a- -q-í. H__ d_ b_____ a____ H-u d- b-i-a- a-u-. ------------------- Heu de baixar aquí. 0
Musíte vystúpiť vzadu. Heu-de-b-ixar---- d-r---e. H__ d_ b_____ p__ d_______ H-u d- b-i-a- p-r d-r-e-e- -------------------------- Heu de baixar per darrere. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. El ---xi--me-r- a-------’a-u--ci---mi-ut-. E_ p_____ m____ a_____ d_____ c___ m______ E- p-ò-i- m-t-o a-r-b- d-a-u- c-n- m-n-t-. ------------------------------------------ El pròxim metro arriba d’aquí cinc minuts. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. El -------tr-mv-a---r-b- --aquí-deu min-t-. E_ p_____ t______ a_____ d_____ d__ m______ E- p-ò-i- t-a-v-a a-r-b- d-a-u- d-u m-n-t-. ------------------------------------------- El pròxim tramvia arriba d’aquí deu minuts. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. E- p------a--o-ús-arrib- d----- -u-nze min--s. E_ p_____ a______ a_____ d_____ q_____ m______ E- p-ò-i- a-t-b-s a-r-b- d-a-u- q-i-z- m-n-t-. ---------------------------------------------- El pròxim autobús arriba d’aquí quinze minuts. 0
Kedy ide posledné metro? Quan--as---e---ar-e- --en? Q___ p____ e_ d_____ t____ Q-a- p-s-a e- d-r-e- t-e-? -------------------------- Quan passa el darrer tren? 0
Kedy ide posledná električka? Q-a- --s-a el da-r-- t--mv-a? Q___ p____ e_ d_____ t_______ Q-a- p-s-a e- d-r-e- t-a-v-a- ----------------------------- Quan passa el darrer tramvia? 0
Kedy ide posledný autobus? Quan pa-s- -l d-rrer-auto---? Q___ p____ e_ d_____ a_______ Q-a- p-s-a e- d-r-e- a-t-b-s- ----------------------------- Quan passa el darrer autobús? 0
Máte cestovný lístok? Q-e-t- -i--l--? Q__ t_ b_______ Q-e t- b-t-l-t- --------------- Que té bitllet? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. Bi-ll------N---n---n---nc. B_______ – N__ n_ e_ t____ B-t-l-t- – N-, n- e- t-n-. -------------------------- Bitllet? – No, no en tinc. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. L--vo-s -ost---a -e-------u-a-mu-ta. L______ v____ h_ d_ p____ u__ m_____ L-a-o-s v-s-è h- d- p-g-r u-a m-l-a- ------------------------------------ Llavors vostè ha de pagar una multa. 0

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?