Slovníček fráz

sk V meste   »   bs U gradu

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [dvadeset i pet]

U gradu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. H-i----h-j--------d- žel-e-ničk--s-ani-e. H___ / h_____ b__ d_ ž__________ s_______ H-i- / h-j-l- b-h d- ž-l-e-n-č-e s-a-i-e- ----------------------------------------- Htio / htjela bih do željezničke stanice. 0
Chcel by som ísť na letisko. Ht-- / h--e-a-b-h-do-aer-d--m-. H___ / h_____ b__ d_ a_________ H-i- / h-j-l- b-h d- a-r-d-o-a- ------------------------------- Htio / htjela bih do aerodroma. 0
Chcel by som ísť do centra. H-i- / h-j--- b-- do ce-tr- grad-. H___ / h_____ b__ d_ c_____ g_____ H-i- / h-j-l- b-h d- c-n-r- g-a-a- ---------------------------------- Htio / htjela bih do centra grada. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? K-ko da d-đ-- d---e-jeznič---sta-ic-? K___ d_ d____ d_ ž__________ s_______ K-k- d- d-đ-m d- ž-l-e-n-č-e s-a-i-e- ------------------------------------- Kako da dođem do željezničke stanice? 0
Ako sa dostanem na letisko? Ka-o -a--o-em-do-aerodroma? K___ d_ d____ d_ a_________ K-k- d- d-đ-m d- a-r-d-o-a- --------------------------- Kako da dođem do aerodroma? 0
Ako sa dostanem do centra? K-k--d- ---em -o ce--ra------? K___ d_ d____ d_ c_____ g_____ K-k- d- d-đ-m d- c-n-r- g-a-a- ------------------------------ Kako da dođem do centra grada? 0
Potrebujem taxík. Tre--m---k-i. T_____ t_____ T-e-a- t-k-i- ------------- Trebam taksi. 0
Potrebujem mapu mesta. T-eb-- p--------a. T_____ p___ g_____ T-e-a- p-a- g-a-a- ------------------ Trebam plan grada. 0
Potrebujem hotel. Tre----h-te-. T_____ h_____ T-e-a- h-t-l- ------------- Trebam hotel. 0
Chcel by som si prenajať auto. H-io -----e-- b-h i-n--m-t- -u-o. H___ / h_____ b__ i________ a____ H-i- / h-j-l- b-h i-n-j-i-i a-t-. --------------------------------- Htio / htjela bih iznajmiti auto. 0
Tu je moja kreditná karta. Ov-j---- -o-- -redi----ka-tic-. O____ j_ m___ k_______ k_______ O-d-e j- m-j- k-e-i-n- k-r-i-a- ------------------------------- Ovdje je moja kreditna kartica. 0
Tu je môj vodičský preukaz. Ov-j---- m--a --za-k-----vo--. O____ j_ m___ v______ d_______ O-d-e j- m-j- v-z-č-a d-z-o-a- ------------------------------ Ovdje je moja vozačka dozvola. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Šta-se-im---id---- ---rad-? Š__ s_ i__ v______ u g_____ Š-a s- i-a v-d-e-i u g-a-u- --------------------------- Šta se ima vidjeti u gradu? 0
Choďte do starého mesta. Idi-- - --a-- -rad. I____ u s____ g____ I-i-e u s-a-i g-a-. ------------------- Idite u stari grad. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. N--ra-i-e-o-i--za- grad-. N________ o_______ g_____ N-p-a-i-e o-i-a-a- g-a-a- ------------------------- Napravite obilazak grada. 0
Choďte do prístavu. Idit- do -uk-. I____ d_ l____ I-i-e d- l-k-. -------------- Idite do luke. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. N--r--i-e--b--------uk-. N________ o_______ l____ N-p-a-i-e o-i-a-a- l-k-. ------------------------ Napravite obilazak luke. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Ko-e-jo- zn-m-nit---- p-st---? K___ j__ z___________ p_______ K-j- j-š z-a-e-i-o-t- p-s-o-e- ------------------------------ Koje još znamenitosti postoje? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bosniančina (1-100) MP3 bosniančina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !