Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   bs Kupovina

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [pedeset i četiri]

Kupovina

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Ja-želim k-pit---okl-n. J_ ž____ k_____ p______ J- ž-l-m k-p-t- p-k-o-. ----------------------- Ja želim kupiti poklon. 0
Ale nič príliš drahé. A-i--i-t- p--vi-e sk-po. A__ n____ p______ s_____ A-i n-š-a p-e-i-e s-u-o- ------------------------ Ali ništa previše skupo. 0
Možno kabelku? I-a---li-m-ž-a -a--u? I____ l_ m____ t_____ I-a-e l- m-ž-a t-š-u- --------------------- Imate li možda tašnu? 0
Akú farbu by ste chceli? Ko------- --lite? K___ b___ ž______ K-j- b-j- ž-l-t-? ----------------- Koju boju želite? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? C-n-, -rao---l- bi--lu? C____ b____ i__ b______ C-n-, b-a-n i-i b-j-l-? ----------------------- Crnu, braon ili bijelu? 0
Veľkú alebo malú? Ve--k- --i malu? V_____ i__ m____ V-l-k- i-i m-l-? ---------------- Veliku ili malu? 0
Môžem sa pozrieť na túto? Mo---li --d-et- ov-? M___ l_ v______ o___ M-g- l- v-d-e-i o-u- -------------------- Mogu li vidjeti ovu? 0
Je z kože? Je-li -n--od -o-e? J_ l_ o__ o_ k____ J- l- o-a o- k-ž-? ------------------ Je li ona od kože? 0
Alebo je z umelej hmoty? Ili--e--- -ješt--ko- -a-eri--l-? I__ j_ o_ v_________ m__________ I-i j- o- v-e-t-č-o- m-t-r-j-l-? -------------------------------- Ili je od vještačkog materijala? 0
Samozrejme z kože. N-ra--o,-o--k--e. N_______ o_ k____ N-r-v-o- o- k-ž-. ----------------- Naravno, od kože. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. T- -e----o--t- d-ba- -v-li-e-. T_ j_ n_______ d____ k________ T- j- n-r-č-t- d-b-r k-a-i-e-. ------------------------------ To je naročito dobar kvalitet. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. A -a-na----zai--a-------n-. A t____ j_ z_____ p________ A t-š-a j- z-i-t- p-v-l-n-. --------------------------- A tašna ja zaista povoljna. 0
To sa mi páči. O-- -i ---sv---. O__ m_ s_ s_____ O-a m- s- s-i-a- ---------------- Ova mi se sviđa. 0
Vezmem ju. O-u--u u--ti. O__ ć_ u_____ O-u ć- u-e-i- ------------- Ovu ću uzeti. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? M-gu-li je ev-----l-o -a--je--t-? M___ l_ j_ e_________ z__________ M-g- l- j- e-e-t-a-n- z-m-j-n-t-? --------------------------------- Mogu li je eventualno zamijeniti? 0
Samozrejme. P-dra--m-j-----e. P____________ s__ P-d-a-u-i-e-a s-. ----------------- Podrazumijeva se. 0
Zabalíme ju ako darček. Z-pakov-ć-mo--e---o ----on. Z___________ j_ k__ p______ Z-p-k-v-ć-m- j- k-o p-k-o-. --------------------------- Zapakovaćemo je kao poklon. 0
Tamto je pokladňa. Ta---pr--- -e b-agajna. T___ p____ j_ b________ T-m- p-e-o j- b-a-a-n-. ----------------------- Tamo preko je blagajna. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bosniančina (1-100) MP3 bosniančina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...