Frasario

it Lavorare   »   ti ምስራሕ

55 [cinquantacinque]

Lavorare

Lavorare

55 [ሓምሳንሓሙሽተን]

55 [ḥamisaniḥamushiteni]

ምስራሕ

[misiraḥi]

Scegli come vuoi vedere la traduzione:   
Italiano Tigrino Suono di più
Che lavoro fa? ሞያኹ- -ን-----? ሞያኹም እንታይ እዩ? ሞ-ኹ- እ-ታ- እ-? ------------- ሞያኹም እንታይ እዩ? 0
m-yah-um- ---ta-- iyu? moyah-umi initayi iyu? m-y-h-u-i i-i-a-i i-u- ---------------------- moyaẖumi initayi iyu?
Mio marito è medico. ሰ---ይ--ይኡ--ኪም እዩ ። ሰብኣየይ ሞይኡ ሓኪም እዩ ። ሰ-ኣ-ይ ሞ-ኡ ሓ-ም እ- ። ------------------ ሰብኣየይ ሞይኡ ሓኪም እዩ ። 0
s--i’a-e-i---y--- --ak--i-i-u ። sebi’ayeyi moyi’u h-akīmi iyu ። s-b-’-y-y- m-y-’- h-a-ī-i i-u ። ------------------------------- sebi’ayeyi moyi’u ḥakīmi iyu ።
Lavoro come infermiera part-time. ኣ--ክ---ፍርቂ ---ቲ-ከ--ነር-(--ዚ- --ም)-እሰርሕ። ኣነ ክሳብ ፍርቂ መዓልቲ ከም ነርስ(ሓጋዚት ሓኪም) እሰርሕ። ኣ- ክ-ብ ፍ-ቂ መ-ል- ከ- ነ-ስ-ሓ-ዚ- ሓ-ም- እ-ር-። -------------------------------------- ኣነ ክሳብ ፍርቂ መዓልቲ ከም ነርስ(ሓጋዚት ሓኪም) እሰርሕ። 0
a-- ---ab- -i-i--ī m---l--- -e----e--si---a-------h--k-mi)-ise-i--i። ane kisabi firik’ī me‘alitī kemi nerisi(h-agazīti h-akīmi) iserih-i። a-e k-s-b- f-r-k-ī m-‘-l-t- k-m- n-r-s-(-̣-g-z-t- h-a-ī-i- i-e-i-̣-። -------------------------------------------------------------------- ane kisabi firik’ī me‘alitī kemi nerisi(ḥagazīti ḥakīmi) iseriḥi።
Presto andremo in pensione. ኣብ-ቀ-ባ ጥሮታ -ን--ል-ኢና። ኣብ ቀረባ ጥሮታ ክንቕበል ኢና። ኣ- ቀ-ባ ጥ-ታ ክ-ቕ-ል ኢ-። -------------------- ኣብ ቀረባ ጥሮታ ክንቕበል ኢና። 0
a----’-reb--t-ir--a -in------e-- ī-a። abi k’ereba t’irota kinik-’ibeli īna። a-i k-e-e-a t-i-o-a k-n-k-’-b-l- ī-a- ------------------------------------- abi k’ereba t’irota kiniḵ’ibeli īna።
Ma le tasse sono alte. ግ--እቲ -ረጽ --ሊ-እዩ። ግን እቲ ቀረጽ ላዕሊ እዩ። ግ- እ- ቀ-ጽ ላ-ሊ እ-። ----------------- ግን እቲ ቀረጽ ላዕሊ እዩ። 0
g-----tī -’erets-i-la-il- i-u። gini itī k’erets’i la‘ilī iyu። g-n- i-ī k-e-e-s-i l-‘-l- i-u- ------------------------------ gini itī k’erets’i la‘ilī iyu።
E l’assicurazione (contro le malattie) è costosa. ከም ኡውን -ንሹ-ን--ክ-ር---። ከም ኡውን ኢንሹራንስ ክቡር እዩ። ከ- ኡ-ን ኢ-ሹ-ን- ክ-ር እ-። --------------------- ከም ኡውን ኢንሹራንስ ክቡር እዩ። 0
k-m------- īn--hu-an--i-kib--i-i--። kemi uwini īnishuranisi kiburi iyu። k-m- u-i-i ī-i-h-r-n-s- k-b-r- i-u- ----------------------------------- kemi uwini īnishuranisi kiburi iyu።
Cosa vorresti fare? እ-ታ--ኢ--ክት-----ደ-? እንታይ ኢኻ ክትከውን ትደሊ? እ-ታ- ኢ- ክ-ከ-ን ት-ሊ- ------------------ እንታይ ኢኻ ክትከውን ትደሊ? 0
in-t-y--ī--------k-w--- ti----? initayi īh-a kitikewini tidelī? i-i-a-i ī-̱- k-t-k-w-n- t-d-l-? ------------------------------- initayi īẖa kitikewini tidelī?
Io vorrei diventare ingegnere. ኣነ ----ር--ኸው-----የ። ኣነ አንጂኒር ክኸውን እደልየ። ኣ- አ-ጂ-ር ክ-ው- እ-ል-። ------------------- ኣነ አንጂኒር ክኸውን እደልየ። 0
a---ā-i-ī-īr-----̱----i i-eli--። ane ānijīnīri kih-ewini ideliye። a-e ā-i-ī-ī-i k-h-e-i-i i-e-i-e- -------------------------------- ane ānijīnīri kiẖewini ideliye።
Io voglio studiare all’università. ኣ--ዩ--ርስ- -መሃር-እየ ዝደ--። ኣብ ዩኒቨርስቲ ክመሃር እየ ዝደልየ። ኣ- ዩ-ቨ-ስ- ክ-ሃ- እ- ዝ-ል-። ----------------------- ኣብ ዩኒቨርስቲ ክመሃር እየ ዝደልየ። 0
abi--u--ve-i-itī-----h-r- iye--ide-i--። abi yunīverisitī kimehari iye zideliye። a-i y-n-v-r-s-t- k-m-h-r- i-e z-d-l-y-። --------------------------------------- abi yunīverisitī kimehari iye zideliye።
Io sono praticante. ኣነ ፕራክቲካ-----ማሪ -ብ-ትካል) -የ። ኣነ ፕራክቲካንት(ተጀማሪ ኣብ ትካል) እየ። ኣ- ፕ-ክ-ካ-ት-ተ-ማ- ኣ- ት-ል- እ-። --------------------------- ኣነ ፕራክቲካንት(ተጀማሪ ኣብ ትካል) እየ። 0
an- -i--k-tī-an--i(teje-a---abi --kali- ---። ane pirakitīkaniti(tejemarī abi tikali) iye። a-e p-r-k-t-k-n-t-(-e-e-a-ī a-i t-k-l-) i-e- -------------------------------------------- ane pirakitīkaniti(tejemarī abi tikali) iye።
Non guadagno molto. ብዙ----- የ-ለይን። ብዙሕ እቶት የብለይን። ብ-ሕ እ-ት የ-ለ-ን- -------------- ብዙሕ እቶት የብለይን። 0
b-z-h-- --ot- ye----yi-i። bizuh-i itoti yebileyini። b-z-h-i i-o-i y-b-l-y-n-። ------------------------- bizuḥi itoti yebileyini።
Faccio un tirocinio all’estero. ኣ--ፕራክ--ም -- ወጻ-----ር‘የ። ኣነ ፕራክቲኩም ኣብ ወጻኢ ክገብር‘የ። ኣ- ፕ-ክ-ኩ- ኣ- ወ-ኢ ክ-ብ-‘-። ------------------------ ኣነ ፕራክቲኩም ኣብ ወጻኢ ክገብር‘የ። 0
a-- --r----ī-umi-ab- w-t--a’ī kigeb-r-‘--። ane pirakitīkumi abi wets’a’ī kigebiri‘ye። a-e p-r-k-t-k-m- a-i w-t-’-’- k-g-b-r-‘-e- ------------------------------------------ ane pirakitīkumi abi wets’a’ī kigebiri‘ye።
Questo è il mio capo. እ---ላፋ--እዩ። እዚ ሓላፋይ እዩ። እ- ሓ-ፋ- እ-። ----------- እዚ ሓላፋይ እዩ። 0
iz--ḥ---f-y- --u። izī h-alafayi iyu። i-ī h-a-a-a-i i-u- ------------------ izī ḥalafayi iyu።
Ho dei colleghi gentili / simpatici. ብ----ም--ሕቲ-ኣለአ-- ። ብሩኻት ምሳርሕቲ ኣለአዉኒ ። ብ-ኻ- ም-ር-ቲ ኣ-አ-ኒ ። ------------------ ብሩኻት ምሳርሕቲ ኣለአዉኒ ። 0
b---h-a---misari-̣-t--ale-ā-u-ī ። biruh-ati misarih-itī ale’āwunī ። b-r-h-a-i m-s-r-h-i-ī a-e-ā-u-ī ። --------------------------------- biruẖati misariḥitī ale’āwunī ።
A mezzogiorno andiamo sempre in mensa. ፋ-ስ ኩ- -ዜ-ናብ ካንቲ---እ-ቶ ቤት-መ-ቢ---ና--ኸ---። ፋዱስ ኩሉ ግዜ ናብ ካንቲነ(ንእሽቶ ቤት-መግቢ) ኢና ንኸይድ ። ፋ-ስ ኩ- ግ- ና- ካ-ቲ-(-እ-ቶ ቤ---ግ-) ኢ- ን-ይ- ። ---------------------------------------- ፋዱስ ኩሉ ግዜ ናብ ካንቲነ(ንእሽቶ ቤት-መግቢ) ኢና ንኸይድ ። 0
fad--i---l- g-z----b--------n----’--h-------i------ī) --- n--̱eyi-i ። fadusi kulu gizē nabi kanitīne(ni’ishito bēti-megibī) īna nih-eyidi ። f-d-s- k-l- g-z- n-b- k-n-t-n-(-i-i-h-t- b-t---e-i-ī- ī-a n-h-e-i-i ። --------------------------------------------------------------------- fadusi kulu gizē nabi kanitīne(ni’ishito bēti-megibī) īna niẖeyidi ።
Cerco un (posto di) lavoro. ኣ- --- -ደሊ ኣ--። ኣነ ስራሕ እደሊ ኣሎኹ። ኣ- ስ-ሕ እ-ሊ ኣ-ኹ- --------------- ኣነ ስራሕ እደሊ ኣሎኹ። 0
a-e -i-aḥ- ---lī-------። ane sirah-i idelī aloh-u። a-e s-r-h-i i-e-ī a-o-̱-። ------------------------- ane siraḥi idelī aloẖu።
Sono disoccupato da un anno ormai. ኣ------ዓ---ስራሕ-ኣ-- -ይ-። ኣነ ንሓደ ዓመት ስራሕ-ኣልቦ ኮይነ። ኣ- ን-ደ ዓ-ት ስ-ሕ-ኣ-ቦ ኮ-ነ- ----------------------- ኣነ ንሓደ ዓመት ስራሕ-ኣልቦ ኮይነ። 0
ane --ḥa-e --meti s-r-h---a---- k---n-። ane nih-ade ‘ameti sirah-i-alibo koyine። a-e n-h-a-e ‘-m-t- s-r-h-i-a-i-o k-y-n-። ---------------------------------------- ane niḥade ‘ameti siraḥi-alibo koyine።
In questo paese ci sono troppi disoccupati. ኣ-ዚ ሃገ--ዚ ስ-- ኣ-ቦ-ነት-በዚሑ። ኣብዚ ሃገር‘ዚ ስራሕ ኣልቦንነት በዚሑ። ኣ-ዚ ሃ-ር-ዚ ስ-ሕ ኣ-ቦ-ነ- በ-ሑ- ------------------------- ኣብዚ ሃገር‘ዚ ስራሕ ኣልቦንነት በዚሑ። 0
a--z- ----r--z- s-----i a-i-o-in-t---e-----። abizī hageri‘zī sirah-i alibonineti bezīh-u። a-i-ī h-g-r-‘-ī s-r-h-i a-i-o-i-e-i b-z-h-u- -------------------------------------------- abizī hageri‘zī siraḥi alibonineti bezīḥu።

La memoria ha bisogno delle lingue

Quasi tutti si ricordano il primo giorno di scuola, ma non ciò che viene prima. Non abbiamo quasi nessun ricordo del primo anno di vita. Perché? Come mai non ci ricordiamo di quello che abbiamo fatto da neonati? La spiegazione è nel nostro sviluppo. La lingua e la memoria si sviluppano di pari passo e, per poter ricordare fatti o avvenimenti, l’uomo deve fare affidamento sulla propria lingua e deve disporre delle parole, per poter descrivere ciò che sta vivendo. Gli studiosi hanno realizzato alcuni studi sui bambini ed hanno fatto una scoperta interessante: finché i bambini non imparano a parlare, dimenticano tutto quello che hanno fatto prima. L’inizio dell’apprendimento linguistico segna anche l’inizio della memoria. Nei primi tre anni di vita i bambini apprendono tantissime cose, sperimentano ogni giorno nuove cose e fanno tante esperienze importanti. Ma tutto questo non lo ricorderanno. Gli psicologi definiscono questo fenomeno amnesia infantile. Solo le cose che i bambini possono classificare rimarranno nella memoria. La memoria autobiografica conserva le esperienze personali, proprio come un diario, in cui viene custodito tutto ciò che assume una certa rilevanza per la nostra vita. La memoria autobiografica costruisce anche la nostra identità e il suo sviluppo è connesso all’apprendimento della lingua madre. La lingua ci aiuta ad attivare la memoria. Pertanto, tutto ciò che abbiamo vissuto da neonati non è andato perduto, ma è nascosto in qualche parte della nostra memoria. Purtroppo, non siamo in grado di fare affiorare i ricordi... Non è un peccato?