Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   am የሆነ ነገር ለማድረግ / ማድረግ አለበት

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [ሰባ ሁለት]

72 [seba huleti]

የሆነ ነገር ለማድረግ / ማድረግ አለበት

[yehone negeri lemesirati (āsigedaji)]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
musieť መሆን ወይ--መ-ረግ ያለበት መ__ ወ__ መ___ ያ___ መ-ን ወ-ም መ-ረ- ያ-በ- ----------------- መሆን ወይም መደረግ ያለበት 0
m--o-i-we-i-i----e--gi y------i m_____ w_____ m_______ y_______ m-h-n- w-y-m- m-d-r-g- y-l-b-t- ------------------------------- mehoni weyimi mederegi yalebeti
Musím odoslať list. ፖስ-ው- -ላክ አለብ-። ፖ____ መ__ አ____ ፖ-ታ-ን መ-ክ አ-ብ-። --------------- ፖስታውን መላክ አለብኝ። 0
po-i-awin- m-la-- ---bi-yi. p_________ m_____ ā________ p-s-t-w-n- m-l-k- ā-e-i-y-. --------------------------- positawini melaki ālebinyi.
Musím zaplatiť hotel. ሆ------ል---ብኝ። ሆ__ መ___ አ____ ሆ-ል መ-ፈ- አ-ብ-። -------------- ሆቴል መክፈል አለብኝ። 0
h-t-l------feli ---bi-yi. h_____ m_______ ā________ h-t-l- m-k-f-l- ā-e-i-y-. ------------------------- hotēli mekifeli ālebinyi.
Musíš vstať skoro. በጠ-ት-መነሳ--አ----ሽ። በ___ መ___ አ______ በ-ዋ- መ-ሳ- አ-ብ-/-። ----------------- በጠዋት መነሳት አለብህ/ሽ። 0
b----w--i--e-e-ati ā---ihi/---. b________ m_______ ā___________ b-t-e-a-i m-n-s-t- ā-e-i-i-s-i- ------------------------------- bet’ewati menesati ālebihi/shi.
Musíš veľa pracovať. ብዙ-መስ-- -ለ-ህ/-። ብ_ መ___ አ______ ብ- መ-ራ- አ-ብ-/-። --------------- ብዙ መስራት አለብህ/ሽ። 0
biz- m---r--- ---b-----hi. b___ m_______ ā___________ b-z- m-s-r-t- ā-e-i-i-s-i- -------------------------- bizu mesirati ālebihi/shi.
Musíš byť dochvíľny. በ--ቱ--ገኘ- ---ህ/-። በ___ መ___ አ______ በ-ኣ- መ-ኘ- አ-ብ-/-። ----------------- በሰኣቱ መገኘት አለብህ/ሽ። 0
b-se---u megen---i-ā--b-------. b_______ m________ ā___________ b-s-’-t- m-g-n-e-i ā-e-i-i-s-i- ------------------------------- bese’atu megenyeti ālebihi/shi.
Musí tankovať. እሱ-ነዳ- -ሙ-- --በት። እ_ ነ__ መ___ አ____ እ- ነ-ጅ መ-ላ- አ-በ-። ----------------- እሱ ነዳጅ መሙላት አለበት። 0
i-- ---aji--emulati -lebe-i. i__ n_____ m_______ ā_______ i-u n-d-j- m-m-l-t- ā-e-e-i- ---------------------------- isu nedaji memulati ālebeti.
Musí opraviť auto. እሱ -ኪ-ውን----ን አለ-ት። እ_ መ____ መ___ አ____ እ- መ-ና-ን መ-ገ- አ-በ-። ------------------- እሱ መኪናውን መጠገን አለበት። 0
is--me--naw--i--e--eg--i-----e-i. i__ m_________ m________ ā_______ i-u m-k-n-w-n- m-t-e-e-i ā-e-e-i- --------------------------------- isu mekīnawini met’egeni ālebeti.
Musí umyť auto. እሱ-መኪና---ማ-ብ--ለበ-። እ_ መ____ ማ__ አ____ እ- መ-ና-ን ማ-ብ አ-በ-። ------------------ እሱ መኪናውን ማጠብ አለበት። 0
is--m-k-n-wi-i---t-----ā-eb--i. i__ m_________ m______ ā_______ i-u m-k-n-w-n- m-t-e-i ā-e-e-i- ------------------------------- isu mekīnawini mat’ebi ālebeti.
Musí nakupovať. እ- ገ-- --ብ-ት -ለባ-። እ_ ገ__ መ____ አ____ እ- ገ-ያ መ-ብ-ት አ-ባ-። ------------------ እሷ ገበያ መገብየት አለባት። 0
i-w-----ey--m--e--y--i -l--a--. i___ g_____ m_________ ā_______ i-w- g-b-y- m-g-b-y-t- ā-e-a-i- ------------------------------- iswa gebeya megebiyeti ālebati.
Musí vyčistiť byt. እ- --ሪያው- --ዳ--አለ--። እ_ መ_____ ማ___ አ____ እ- መ-ሪ-ው- ማ-ዳ- አ-ባ-። -------------------- እሷ መኖሪያውን ማፅዳት አለባት። 0
iswa---n-rīyaw-ni-ma--s’i---i ---ba-i. i___ m___________ m_________ ā_______ i-w- m-n-r-y-w-n- m-t-s-i-a-i ā-e-a-i- -------------------------------------- iswa menorīyawini mat͟s’idati ālebati.
Musí vyprať bielizeň. እሷ ል-ሶ--------ለ--። እ_ ል____ ማ__ አ____ እ- ል-ሶ-ን ማ-ብ አ-ባ-። ------------------ እሷ ልብሶቹን ማጠብ አለባት። 0
i-w- --b-so----i m-------āl--a-i. i___ l__________ m______ ā_______ i-w- l-b-s-c-u-i m-t-e-i ā-e-a-i- --------------------------------- iswa libisochuni mat’ebi ālebati.
Musíme ísť ihneď do školy. እ--ወ----ህ-ት ቤ- ወ-ያው---ድ አለ-ን። እ_ ወ_ ት____ ቤ_ ወ___ መ__ አ____ እ- ወ- ት-ህ-ት ቤ- ወ-ያ- መ-ድ አ-ብ-። ----------------------------- እኛ ወደ ትምህርት ቤት ወድያው መሄድ አለብን። 0
i--a -e-------h----i bēti--ed-y-w- mehēdi-----ini. i___ w___ t_________ b___ w_______ m_____ ā_______ i-y- w-d- t-m-h-r-t- b-t- w-d-y-w- m-h-d- ā-e-i-i- -------------------------------------------------- inya wede timihiriti bēti wediyawi mehēdi ālebini.
Musíme ísť ihneď do práce. እኛ -- ስራ --ያው -ሄድ አለብን። እ_ ወ_ ስ_ ወ___ መ__ አ____ እ- ወ- ስ- ወ-ያ- መ-ድ አ-ብ-። ----------------------- እኛ ወደ ስራ ወድያው መሄድ አለብን። 0
inya -e----ir--wediy-wi-m-h-di--le-i-i. i___ w___ s___ w_______ m_____ ā_______ i-y- w-d- s-r- w-d-y-w- m-h-d- ā-e-i-i- --------------------------------------- inya wede sira wediyawi mehēdi ālebini.
Musíme ísť ihneď k lekárovi. እኛ ወደ----ር -ድያው መሄድ----ን። እ_ ወ_ ዶ___ ወ___ መ__ አ____ እ- ወ- ዶ-ተ- ወ-ያ- መ-ድ አ-ብ-። ------------------------- እኛ ወደ ዶክተር ወድያው መሄድ አለብን። 0
i--a w--- --k---r---ed--aw---e--di-ā-e-i-i. i___ w___ d_______ w_______ m_____ ā_______ i-y- w-d- d-k-t-r- w-d-y-w- m-h-d- ā-e-i-i- ------------------------------------------- inya wede dokiteri wediyawi mehēdi ālebini.
Musíte počkať na autobus. እናንተ----ቢስ-መ----አ-ባችሁ። እ___ አ____ መ___ አ_____ እ-ን- አ-ቶ-ስ መ-በ- አ-ባ-ሁ- ---------------------- እናንተ አውቶቢስ መጠበቅ አለባችሁ። 0
inanite āwi-ob--- --t’e-ek’i--leba--ih-. i______ ā________ m_________ ā__________ i-a-i-e ā-i-o-ī-i m-t-e-e-’- ā-e-a-h-h-. ---------------------------------------- inanite āwitobīsi met’ebek’i ālebachihu.
Musíte počkať na vlak. እና-ተ --ር-መጠ----ለ-ች-። እ___ ባ__ መ___ አ_____ እ-ን- ባ-ር መ-በ- አ-ባ-ሁ- -------------------- እናንተ ባቡር መጠበቅ አለባችሁ። 0
i-an--e -a-uri met’-----i-ā--ba--ihu. i______ b_____ m_________ ā__________ i-a-i-e b-b-r- m-t-e-e-’- ā-e-a-h-h-. ------------------------------------- inanite baburi met’ebek’i ālebachihu.
Musíte počkať na taxík. እ--ተ-ታክሲ መጠ-ቅ አለባች-። እ___ ታ__ መ___ አ_____ እ-ን- ታ-ሲ መ-በ- አ-ባ-ሁ- -------------------- እናንተ ታክሲ መጠበቅ አለባችሁ። 0
i---ite t-k-----e-----k’i-ā--bac-ih-. i______ t_____ m_________ ā__________ i-a-i-e t-k-s- m-t-e-e-’- ā-e-a-h-h-. ------------------------------------- inanite takisī met’ebek’i ālebachihu.

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...