Slovníček fráz

sk Osoby   »   am ሰዎች

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [አንድ]

1 [ānidi]

ሰዎች

[sewochi /hizibi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
ja እ- እ_ እ- -- እኔ 0
i-ē i__ i-ē --- inē
ja a ty እኔ እ--አ---ቺ እ_ እ_ አ____ እ- እ- አ-ተ-ቺ ----------- እኔ እና አንተ/ቺ 0
inē-in--------chī i__ i__ ā________ i-ē i-a ā-i-e-c-ī ----------------- inē ina ānite/chī
my obaja / my obidve እኛ -ለ-ች-ም እ_ ሁ_____ እ- ሁ-ታ-ን- --------- እኛ ሁለታችንም 0
i----hu--tac-ini-i i___ h____________ i-y- h-l-t-c-i-i-i ------------------ inya huletachinimi
on -ሱ እ_ እ- -- እሱ 0
isu i__ i-u --- isu
on a ona እሱ -- እሷ እ_ እ_ እ_ እ- እ- እ- -------- እሱ እና እሷ 0
isu-ina -s-a i__ i__ i___ i-u i-a i-w- ------------ isu ina iswa
oni obaja / ony obidve እ-- ሁ--ም እ__ ሁ___ እ-ሱ ሁ-ቱ- -------- እነሱ ሁለቱም 0
ines---u-e--mi i____ h_______ i-e-u h-l-t-m- -------------- inesu huletumi
muž ወ-ድ ወ__ ወ-ድ --- ወንድ 0
we-idi w_____ w-n-d- ------ wenidi
žena -ት ሴ_ ሴ- -- ሴት 0
sēti s___ s-t- ---- sēti
dieťa ል- ል_ ል- -- ልጅ 0
li-i l___ l-j- ---- liji
rodina ቤተሰብ ቤ___ ቤ-ሰ- ---- ቤተሰብ 0
b-te---i b_______ b-t-s-b- -------- bētesebi
moja rodina የኔ ቤ--ብ የ_ ቤ___ የ- ቤ-ሰ- ------- የኔ ቤተሰብ 0
yenē---t-se-i y___ b_______ y-n- b-t-s-b- ------------- yenē bētesebi
Moja rodina je tu. ቤ-ሰቤ-እዚህ--ቸው። ቤ___ እ__ ና___ ቤ-ሰ- እ-ህ ና-ው- ------------- ቤተሰቤ እዚህ ናቸው። 0
b----e-- ----i-nac--wi. b_______ i____ n_______ b-t-s-b- i-ī-i n-c-e-i- ----------------------- bētesebē izīhi nachewi.
Ja som tu. እ---ዚህ-ነ-። እ_ እ__ ነ__ እ- እ-ህ ነ-። ---------- እኔ እዚህ ነኝ። 0
i-- iz--i----y-. i__ i____ n_____ i-ē i-ī-i n-n-i- ---------------- inē izīhi nenyi.
Ty si tu. አ-ተ/አ-- እዚህ-ነህ/-ሽ። አ______ እ__ ነ_____ አ-ተ-አ-ቺ እ-ህ ነ-/-ሽ- ------------------ አንተ/አንቺ እዚህ ነህ/ነሽ። 0
ā-ite-ān-c---iz-h- n-hi/-esh-. ā___________ i____ n__________ ā-i-e-ā-i-h- i-ī-i n-h-/-e-h-. ------------------------------ ānite/ānichī izīhi nehi/neshi.
On je tu a ona je tu. እሱ -ዚ- ነው-እ- እሷ---ህ-ናት። እ_ እ__ ነ_ እ_ እ_ እ__ ና__ እ- እ-ህ ነ- እ- እ- እ-ህ ና-። ----------------------- እሱ እዚህ ነው እና እሷ እዚህ ናት። 0
isu -z--i -ew- i----s-- -zīh---at-. i__ i____ n___ i__ i___ i____ n____ i-u i-ī-i n-w- i-a i-w- i-ī-i n-t-. ----------------------------------- isu izīhi newi ina iswa izīhi nati.
My sme tu. እኛ -ዚ- -ን። እ_ እ__ ነ__ እ- እ-ህ ነ-። ---------- እኛ እዚህ ነን። 0
inya-i-ī-i-----. i___ i____ n____ i-y- i-ī-i n-n-. ---------------- inya izīhi neni.
Vy ste tu. እ--ተ እ---ና--። እ___ እ__ ና___ እ-ን- እ-ህ ና-ሁ- ------------- እናንተ እዚህ ናችሁ። 0
i-an-t- i---i-na-----. i______ i____ n_______ i-a-i-e i-ī-i n-c-i-u- ---------------------- inanite izīhi nachihu.
Oni sú všetci tu. እነሱ---- -ዚ- ና-ው። እ__ ሁ__ እ__ ና___ እ-ሱ ሁ-ም እ-ህ ና-ው- ---------------- እነሱ ሁሉም እዚህ ናቸው። 0
i-es- ----mi-iz-h- nache-i. i____ h_____ i____ n_______ i-e-u h-l-m- i-ī-i n-c-e-i- --------------------------- inesu hulumi izīhi nachewi.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + amharčina (1-100) MP3 amharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!