Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   am ምክንያቶችን መስጠት 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [ሰባ ስድስት]

76 [seba sidisiti]

ምክንያቶችን መስጠት 2

[mikiniyati mak’irebi 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? ለ-----መጣ-ም/-ሽ-? ለ__ አ______ ሽ__ ለ-ን አ-መ-ህ-/ ሽ-? --------------- ለምን አልመጣህም/ ሽም? 0
l-min--ā-i-e-----m-/ -h---? l_____ ā____________ s_____ l-m-n- ā-i-e-’-h-m-/ s-i-i- --------------------------- lemini ālimet’ahimi/ shimi?
Bol som chorý. አሞ-----። አ__ ነ___ አ-ኝ ነ-ረ- -------- አሞኝ ነበረ። 0
ām--y---eb--e. ā_____ n______ ā-o-y- n-b-r-. -------------- āmonyi nebere.
Neprišiel som, pretože som bol chorý. ያል-ጣሁት-አሞኝ-ስ--በ---ው። ያ_____ አ__ ስ____ ነ__ ያ-መ-ሁ- አ-ኝ ስ-ነ-ር ነ-። -------------------- ያልመጣሁት አሞኝ ስለነበር ነው። 0
yal-me-’ahuti-ā--ny- s-le-ebe-i ----. y____________ ā_____ s_________ n____ y-l-m-t-a-u-i ā-o-y- s-l-n-b-r- n-w-. ------------------------------------- yalimet’ahuti āmonyi sileneberi newi.
Prečo neprišla? እሷ--ምን አል-ጣ-ም? እ_ ለ__ አ______ እ- ለ-ን አ-መ-ች-? -------------- እሷ ለምን አልመጣችም? 0
isw--le---i---i-et---hi--? i___ l_____ ā_____________ i-w- l-m-n- ā-i-e-’-c-i-i- -------------------------- iswa lemini ālimet’achimi?
Bola unavená. ደክ-- ነበረ። ደ___ ነ___ ደ-ሟ- ነ-ረ- --------- ደክሟት ነበረ። 0
de-im---- -e----. d________ n______ d-k-m-a-i n-b-r-. ----------------- dekimwati nebere.
Neprišla, pretože bola unavená. ያ---ች--ደክ-ት ስለ--ር ነ-። ያ_____ ደ___ ስ____ ነ__ ያ-መ-ች- ደ-ሟ- ስ-ነ-ር ነ-። --------------------- ያልመጣችው ደክሟት ስለነበር ነው። 0
y-l------c-iw- -eki-w--i----e-----i--ew-. y_____________ d________ s_________ n____ y-l-m-t-a-h-w- d-k-m-a-i s-l-n-b-r- n-w-. ----------------------------------------- yalimet’achiwi dekimwati sileneberi newi.
Prečo neprišiel? እሱ ለምን-አ-መ--? እ_ ለ__ አ_____ እ- ለ-ን አ-መ-ም- ------------- እሱ ለምን አልመጣም? 0
i----emi-i----me-----? i__ l_____ ā__________ i-u l-m-n- ā-i-e-’-m-? ---------------------- isu lemini ālimet’ami?
Nemal chuť. ፍላ-ት----ም ፍ___ የ___ ፍ-ጎ- የ-ው- --------- ፍላጎት የለውም 0
fi-a-o-i--elew--i f_______ y_______ f-l-g-t- y-l-w-m- ----------------- filagoti yelewimi
Neprišiel, pretože nemal chuť. ፍላጎት-ስላል-በ-- --መ-ም። ፍ___ ስ______ አ_____ ፍ-ጎ- ስ-ል-በ-ው አ-መ-ም- ------------------- ፍላጎት ስላልነበረው አልመጣም። 0
fil--o-i -ilali-ebere-i-ā-----’a-i. f_______ s_____________ ā__________ f-l-g-t- s-l-l-n-b-r-w- ā-i-e-’-m-. ----------------------------------- filagoti silalineberewi ālimet’ami.
Prečo ste neprišli? እ-ን--ለ-- አ-መጣ--ም? እ___ ለ__ አ_______ እ-ን- ለ-ን አ-መ-ች-ም- ----------------- እናንተ ለምን አልመጣችሁም? 0
i-an-te -em--i āl--e--a-h-hu--? i______ l_____ ā_______________ i-a-i-e l-m-n- ā-i-e-’-c-i-u-i- ------------------------------- inanite lemini ālimet’achihumi?
Naše auto je pokazené. መ--ች- ተ---ቶ---። መ____ ተ____ ነ__ መ-ና-ን ተ-ላ-ቶ ነ-። --------------- መኪናችን ተበላሽቶ ነው። 0
m---nac--ni-te--la-hi-- -e--. m__________ t__________ n____ m-k-n-c-i-i t-b-l-s-i-o n-w-. ----------------------------- mekīnachini tebelashito newi.
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. ያ-መጣ-ው--ኪናች- ስ-ተ-ላ- --። ያ_____ መ____ ስ_____ ነ__ ያ-መ-ነ- መ-ና-ን ስ-ተ-ላ- ነ-። ----------------------- ያልመጣነው መኪናችን ስለተበላሸ ነው። 0
yal-m-t---e---me--na-hi-i-s-l-te--las-e n--i. y____________ m__________ s____________ n____ y-l-m-t-a-e-i m-k-n-c-i-i s-l-t-b-l-s-e n-w-. --------------------------------------------- yalimet’anewi mekīnachini siletebelashe newi.
Prečo tí ľudia neprišli? ለም-ድን-ነ--ሰዎች-ያ-መ--? ለ____ ነ_ ሰ__ ያ_____ ለ-ን-ን ነ- ሰ-ች ያ-መ-ት- ------------------- ለምንድን ነው ሰዎች ያልመጡት? 0
le---------n-wi s-wo-hi yal--e----i? l_________ n___ s______ y___________ l-m-n-d-n- n-w- s-w-c-i y-l-m-t-u-i- ------------------------------------ leminidini newi sewochi yalimet’uti?
Zmeškali vlak. ባ-ር አ----ው ባ__ አ_____ ባ-ር አ-ለ-ቸ- ---------- ባቡር አመለጣቸው 0
b-buri--m----’a--e-i b_____ ā____________ b-b-r- ā-e-e-’-c-e-i -------------------- baburi āmelet’achewi
Neprišli, pretože zmeškali vlak. እ-- ያ---- ባ-------ቸው ---። እ__ ያ____ ባ__ አ_____ ነ_ ። እ-ሱ ያ-መ-ት ባ-ር አ-ል-ቸ- ነ- ። ------------------------- እነሱ ያልመጡት ባቡር አምልጣቸው ነው ። 0
in-s- --l-met-u-i---bur--ā--lit’--he-- n-w--. i____ y__________ b_____ ā____________ n___ . i-e-u y-l-m-t-u-i b-b-r- ā-i-i-’-c-e-i n-w- . --------------------------------------------- inesu yalimet’uti baburi āmilit’achewi newi .
Prečo si neprišiel? ለ-ን-አል--ህም- ሽም? ለ__ አ______ ሽ__ ለ-ን አ-መ-ህ-/ ሽ-? --------------- ለምን አልመጣህም/ ሽም? 0
le-i-i āl-me--a--m-/---i--? l_____ ā____________ s_____ l-m-n- ā-i-e-’-h-m-/ s-i-i- --------------------------- lemini ālimet’ahimi/ shimi?
Nesmel som. አ-ተ--ደል-ም አ________ አ-ተ-ቀ-ል-ም --------- አልተፈቀደልኝም 0
āl--e--k--d-l-n-imi ā__________________ ā-i-e-e-’-d-l-n-i-i ------------------- ālitefek’edelinyimi
Neprišiel som, lebo som nesmel. ያ--ጣሁት -ላልተፈ---- ---። ያ_____ ስ________ ነ___ ያ-መ-ሁ- ስ-ል-ፈ-ደ-ኝ ነ-ረ- --------------------- ያልመጣሁት ስላልተፈቀደልኝ ነበረ። 0
y-lim-t--h-----ila---e--k-------yi --ber-. y____________ s___________________ n______ y-l-m-t-a-u-i s-l-l-t-f-k-e-e-i-y- n-b-r-. ------------------------------------------ yalimet’ahuti silalitefek’edelinyi nebere.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + amharčina (1-100) MP3 amharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...