Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   am መገናኛዎች 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [ዘጠና አራት]

94 [zet’ena ārati]

መገናኛዎች 1

mesitets’amiri 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. ቆ- - ዝ-ቡ--ስከ--ም ቆ_ ፤ ዝ__ እ_____ ቆ- ፤ ዝ-ቡ እ-ከ-ቆ- --------------- ቆይ ፤ ዝናቡ እስከሚቆም 0
k-oy-----inab--i--k--ī-’-mi k____ ; z_____ i___________ k-o-i ; z-n-b- i-i-e-ī-’-m- --------------------------- k’oyi ; zinabu isikemīk’omi
Počkaj, kým budem hotový (hotová). ቆይ ፤-እ-ከ-ጨ-ስ ቆ_ ፤ እ______ ቆ- ፤ እ-ከ-ጨ-ስ ------------ ቆይ ፤ እስከምጨርስ 0
k-o---; -s-kem--h’er-si k____ ; i______________ k-o-i ; i-i-e-i-h-e-i-i ----------------------- k’oyi ; isikemich’erisi
Počkaj, kým príde späť. ቆይ፤----እ-ኪ-ለ----ስ ቆ__ እ_ እ_____ ድ__ ቆ-፤ እ- እ-ኪ-ለ- ድ-ስ ----------------- ቆይ፤ እሱ እስኪመለስ ድረስ 0
k-o----is----i---eles---i--si k_____ i__ i__________ d_____ k-o-i- i-u i-i-ī-e-e-i d-r-s- ----------------------------- k’oyi; isu isikīmelesi diresi
Počkám, kým budú moje vlasy suché. ፀጉ----ኪ--ቅ-ድ-ስ-----ለ---ቆ-ለው። ፀ__ እ_____ ድ__ እ____________ ፀ-ሬ እ-ኪ-ር- ድ-ስ እ-ብ-ለ-/-ቆ-ለ-። ---------------------------- ፀጉሬ እስኪደርቅ ድረስ እጠብቃለው/እቆያለው። 0
t---eg--- -sik-d-ri--i d-res- it---i------i/-k--y-lew-. t͟_______ i___________ d_____ i________________________ t-s-e-u-ē i-i-ī-e-i-’- d-r-s- i-’-b-k-a-e-i-i-’-y-l-w-. ------------------------------------------------------- t͟s’egurē isikīderik’i diresi it’ebik’alewi/ik’oyalewi.
Počkám, kým skončí film. ፊ---እስ-ሚ-ልቅ ድ-----ብቃ--/እቆ--ው። ፊ__ እ______ ድ__ እ____________ ፊ-ሙ እ-ከ-ያ-ቅ ድ-ስ እ-ብ-ለ-/-ቆ-ለ-። ----------------------------- ፊልሙ እስከሚያልቅ ድረስ እጠብቃለው/እቆያለው። 0
fīli-u --i---īy--i--i dir--i---’---k-al--i/-k’-ya--w-. f_____ i_____________ d_____ i________________________ f-l-m- i-i-e-ī-a-i-’- d-r-s- i-’-b-k-a-e-i-i-’-y-l-w-. ------------------------------------------------------ fīlimu isikemīyalik’i diresi it’ebik’alewi/ik’oyalewi.
Počkám, kým bude na semafore zelená. የት--- መ--ቱ አረንጋዴ-እ--በራ--ረ- እጠብቃ----ቆያለ-። የ____ መ___ አ____ እ____ ድ__ እ____________ የ-ራ-ክ መ-ራ- አ-ን-ዴ እ-ኪ-ራ ድ-ስ እ-ብ-ለ-/-ቆ-ለ-። ---------------------------------------- የትራፊክ መብራቱ አረንጋዴ እስኪበራ ድረስ እጠብቃለው/እቆያለው። 0
y-----f--i--e---atu -reni-ad--i-ikībe-a ---------’eb-k’----i/--’--a----. y_________ m_______ ā________ i________ d_____ i________________________ y-t-r-f-k- m-b-r-t- ā-e-i-a-ē i-i-ī-e-a d-r-s- i-’-b-k-a-e-i-i-’-y-l-w-. ------------------------------------------------------------------------ yetirafīki mebiratu ārenigadē isikībera diresi it’ebik’alewi/ik’oyalewi.
Kedy ideš na dovolenku? እ------ ---ሄደ-/ጂ--መቼ -ው? እ___ ጉ_ የ________ መ_ ነ__ እ-ፍ- ጉ- የ-ት-ደ-/-ው መ- ነ-? ------------------------ እረፍት ጉዞ የምትሄደው/ጂው መቼ ነው? 0
ir--it--guzo-yemi--h-dew--jī-i--ec-ē-n-w-? i______ g___ y________________ m____ n____ i-e-i-i g-z- y-m-t-h-d-w-/-ī-i m-c-ē n-w-? ------------------------------------------ irefiti guzo yemitihēdewi/jīwi mechē newi?
Ešte pred letnými prázdninami? ከበጋ- እ---/--ል -ፊት? ከ___ እ_______ በ___ ከ-ጋ- እ-ፍ-/-አ- በ-ት- ------------------ ከበጋው እረፍት/በአል በፊት? 0
keb---wi -ref-t-/b----i be-ī-i? k_______ i_____________ b______ k-b-g-w- i-e-i-i-b-’-l- b-f-t-? ------------------------------- kebegawi irefiti/be’āli befīti?
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. አዎ ፤--በ-- ------መጀ---በፊ-። አ_ ፤ የ___ እ___ ከ____ በ___ አ- ፤ የ-ጋ- እ-ፍ- ከ-ጀ-ሩ በ-ት- ------------------------- አዎ ፤ የበጋው እረፍት ከመጀመሩ በፊት። 0
ā-o-- y-be---i-ir--i-- kemejeme---be--t-. ā__ ; y_______ i______ k_________ b______ ā-o ; y-b-g-w- i-e-i-i k-m-j-m-r- b-f-t-. ----------------------------------------- āwo ; yebegawi irefiti kemejemeru befīti.
Oprav strechu predtým, ako príde zima. ክ--- ሳይጀ----ሪ-ው- ጠግ-። ክ___ ሳ____ ጣ____ ጠ___ ክ-ም- ሳ-ጀ-ር ጣ-ያ-ን ጠ-ን- --------------------- ክረምቱ ሳይጀምር ጣሪያውን ጠግን። 0
kir---tu-s-y-j----i-t-a------ni-t’--i--. k_______ s_________ t__________ t_______ k-r-m-t- s-y-j-m-r- t-a-ī-a-i-i t-e-i-i- ---------------------------------------- kiremitu sayijemiri t’arīyawini t’egini.
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. ጠ-ጴዛው ጋር ከ--መጥህ-ሽ--ፊት እ---/ሽን -ጠ--ቢ። ጠ____ ጋ_ ከ_______ በ__ እ______ ታ_____ ጠ-ጴ-ው ጋ- ከ-ቀ-ጥ-/- በ-ት እ-ህ-/-ን ታ-ብ-ቢ- ------------------------------------ ጠረጴዛው ጋር ከመቀመጥህ/ሽ በፊት እጅህን/ሽን ታጠብ/ቢ። 0
t--r-p’ēz-w- g-r---e-----me-’---/s-i---f--i ----in--sh-n- ta-’ebi---. t___________ g___ k_________________ b_____ i____________ t__________ t-e-e-’-z-w- g-r- k-m-k-e-e-’-h-/-h- b-f-t- i-i-i-i-s-i-i t-t-e-i-b-. --------------------------------------------------------------------- t’erep’ēzawi gari kemek’emet’ihi/shi befīti ijihini/shini tat’ebi/bī.
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. ከ-ው-ት- --ት--ስኮቱን---/ጊ። ከ_____ በ__ መ____ ዝ____ ከ-ው-ት- በ-ት መ-ኮ-ን ዝ-/-። ---------------------- ከመውጣትህ በፊት መስኮቱን ዝጋ/ጊ። 0
ke--wi---t-hi --fīt- -e-ik----i zi-----. k____________ b_____ m_________ z_______ k-m-w-t-a-i-i b-f-t- m-s-k-t-n- z-g-/-ī- ---------------------------------------- kemewit’atihi befīti mesikotuni ziga/gī.
Kedy prídeš domov? ወደ-ቤት--- ---ለ---? ወ_ ቤ_ መ_ ት_______ ወ- ቤ- መ- ት-ጣ-ህ-ሽ- ----------------- ወደ ቤት መቼ ትመጣለህ/ሽ? 0
wede bēti---c-- -i----al---/s--? w___ b___ m____ t_______________ w-d- b-t- m-c-ē t-m-t-a-e-i-s-i- -------------------------------- wede bēti mechē timet’alehi/shi?
Po vyučovaní? ከት-ህርት----? ከ_____ በ___ ከ-ም-ር- በ-ላ- ----------- ከትምህርት በኋላ? 0
k-t-mi--r-ti beh--ala? k___________ b_______ k-t-m-h-r-t- b-h-w-l-? ---------------------- ketimihiriti beḫwala?
Áno, len čo skončí vyučovanie. አዎ-፤-ት---ት -ለ- -ኋ-። አ_ ፤ ት____ ካ__ በ___ አ- ፤ ት-ህ-ት ካ-ቀ በ-ላ- ------------------- አዎ ፤ ትምህርት ካለቀ በኋላ። 0
āwo----imih-r-ti-k--ek’e -e-̮--la. ā__ ; t_________ k______ b_______ ā-o ; t-m-h-r-t- k-l-k-e b-h-w-l-. ---------------------------------- āwo ; timihiriti kalek’e beḫwala.
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. አ-- ከ--ሰ-ት-በ-ላ መስ-ት አ--ልም። አ__ ከ_____ በ__ መ___ አ_____ አ-ጋ ከ-ረ-በ- በ-ላ መ-ራ- አ-ች-ም- -------------------------- አደጋ ከደረሰበት በኋላ መስራት አይችልም። 0
ā-eg- keder--eb-----------a-mes--at---yichi----. ā____ k___________ b______ m_______ ā__________ ā-e-a k-d-r-s-b-t- b-h-w-l- m-s-r-t- ā-i-h-l-m-. ------------------------------------------------ ādega kederesebeti beḫwala mesirati āyichilimi.
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. ስራውን ካጣ-በኋ- -- --ሪ--ሄ-። ስ___ ካ_ በ__ ወ_ አ___ ሄ__ ስ-ው- ካ- በ-ላ ወ- አ-ሪ- ሄ-። ----------------------- ስራውን ካጣ በኋላ ወደ አሜሪካ ሄደ። 0
s-ra-ini-ka-’a ------la--ed- ā-ē--k- h-d-. s_______ k____ b______ w___ ā______ h____ s-r-w-n- k-t-a b-h-w-l- w-d- ā-ē-ī-a h-d-. ------------------------------------------ sirawini kat’a beḫwala wede āmērīka hēde.
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. አሜ----ሄደ--ኋላ ሃ-ታ- ሆ-። አ___ ከ__ ብ__ ሃ___ ሆ__ አ-ሪ- ከ-ደ ብ-ላ ሃ-ታ- ሆ-። --------------------- አሜሪካ ከሄደ ብኋላ ሃብታም ሆነ። 0
ā--r-k--k-h--e ----wala-h--i---i----e. ā______ k_____ b______ h_______ h____ ā-ē-ī-a k-h-d- b-h-w-l- h-b-t-m- h-n-. -------------------------------------- āmērīka kehēde biḫwala habitami hone.

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...