Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   am ምክንያቶች መስጠት

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [ሰባ አምስት]

75 [ሰባ አምስት]

ምክንያቶች መስጠት

mikiniyati mak’irebi 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Prečo neprídete? ለ--ድን-ነ- -ማይመ--? ለ____ ነ_ የ______ ለ-ን-ን ነ- የ-ይ-ጡ-? ---------------- ለምንድን ነው የማይመጡት? 0
le-i-i--n- ---i-y--ay-me-----? l_________ n___ y_____________ l-m-n-d-n- n-w- y-m-y-m-t-u-i- ------------------------------ leminidini newi yemayimet’uti?
Počasie je také zlé. የ-የር--ኔታው -ጥ--ነ-። የ___ ሁ___ መ__ ነ__ የ-የ- ሁ-ታ- መ-ፎ ነ-። ----------------- የአየር ሁኔታው መጥፎ ነው። 0
y--ā-e-i----ē-a-- --t’ifo -ew-. y_______ h_______ m______ n____ y-’-y-r- h-n-t-w- m-t-i-o n-w-. ------------------------------- ye’āyeri hunētawi met’ifo newi.
Neprídem, pretože počasie je také zlé. እኔ---መ-ም------ቱ---አየር--ኔ---ጥፎ--ው-። እ_ አ_____ ም_____ የ___ ሁ__ መ__ ነ_ ። እ- አ-መ-ም- ም-ን-ቱ- የ-የ- ሁ-ታ መ-ፎ ነ- ። ---------------------------------- እኔ አልመጣም፤ ምክንያቱም የአየር ሁኔታ መጥፎ ነው ። 0
in----im-t-ami;-m--in--a--mi--e---e---h--ē-- m-t’ifo -ewi . i__ ā__________ m___________ y_______ h_____ m______ n___ . i-ē ā-i-e-’-m-; m-k-n-y-t-m- y-’-y-r- h-n-t- m-t-i-o n-w- . ----------------------------------------------------------- inē ālimet’ami; mikiniyatumi ye’āyeri hunēta met’ifo newi .
Prečo nepríde? ለም--ን-ነው እ--የ-ይ---？ ለ____ ነ_ እ_ የ______ ለ-ን-ን ነ- እ- የ-ይ-ጣ-？ ------------------- ለምንድን ነው እሱ የማይመጣው？ 0
l---ni---i---w- -su-y--a----t’a-i？ l_________ n___ i__ y_____________ l-m-n-d-n- n-w- i-u y-m-y-m-t-a-i- ---------------------------------- leminidini newi isu yemayimet’awi？
Nie je pozvaný. እሱ -ልተጋ--ም። እ_ አ_______ እ- አ-ተ-በ-ም- ----------- እሱ አልተጋበዘም። 0
is--ā-i-egabez---. i__ ā_____________ i-u ā-i-e-a-e-e-i- ------------------ isu ālitegabezemi.
Nepríde, pretože nie je pozvaný. እ--አ--ጣ-- ም----ም --ል--በ- --። እ_ አ_____ ም_____ ስ______ ነ__ እ- አ-መ-ም- ም-ን-ቱ- ስ-ል-ጋ-ዘ ነ-። ---------------------------- እሱ አይመጣም፤ ምክንያቱም ስላልተጋበዘ ነው። 0
i-- -y--et’a------kiniy--u-i si-alite-ab-ze--ew-. i__ ā__________ m___________ s_____________ n____ i-u ā-i-e-’-m-; m-k-n-y-t-m- s-l-l-t-g-b-z- n-w-. ------------------------------------------------- isu āyimet’ami; mikiniyatumi silalitegabeze newi.
Prečo neprídeš? ለምንድ-----የማት-ጣው-ጪ-? ለ____ ነ_ የ_________ ለ-ን-ን ነ- የ-ት-ጣ-/-ው- ------------------- ለምንድን ነው የማትመጣው/ጪው? 0
lemin-din--n-wi y-m--imet---i/ch’ī-i? l_________ n___ y____________________ l-m-n-d-n- n-w- y-m-t-m-t-a-i-c-’-w-? ------------------------------------- leminidini newi yematimet’awi/ch’īwi?
Nemám čas. ጊ- የ-ኝም። ጊ_ የ____ ጊ- የ-ኝ-። -------- ጊዜ የለኝም። 0
g--- -e-e----i. g___ y_________ g-z- y-l-n-i-i- --------------- gīzē yelenyimi.
Neprídem, pretože nemám čas. አልመ-ም፤ --------- የለኝም። አ_____ ም_____ ጊ_ የ____ አ-መ-ም- ም-ን-ቱ- ጊ- የ-ኝ-። ---------------------- አልመጣም፤ ምክንያቱም ጊዜ የለኝም። 0
āl-m--’-mi; mi--niya--m- g-z--------i--. ā__________ m___________ g___ y_________ ā-i-e-’-m-; m-k-n-y-t-m- g-z- y-l-n-i-i- ---------------------------------------- ālimet’ami; mikiniyatumi gīzē yelenyimi.
Prečo nezostaneš? ለም-----ይም/ዪም? ለ__ አ________ ለ-ን አ-ቆ-ም-ዪ-? ------------- ለምን አትቆይም/ዪም? 0
lemi-- --ik-oyim---ī--? l_____ ā_______________ l-m-n- ā-i-’-y-m-/-ī-i- ----------------------- lemini ātik’oyimi/yīmi?
Musím ešte pracovať. ተጨማሪ መስ-- --ብኝ። ተ___ መ___ አ____ ተ-ማ- መ-ራ- አ-ብ-። --------------- ተጨማሪ መስራት አለብኝ። 0
t---’----ī ----rat- āleb--y-. t_________ m_______ ā________ t-c-’-m-r- m-s-r-t- ā-e-i-y-. ----------------------------- tech’emarī mesirati ālebinyi.
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. አልቆ-ም፤ ተ-ማሪ -ስራ----ለብኝ። አ_____ ተ___ መ___ ስ_____ አ-ቆ-ም- ተ-ማ- መ-ራ- ስ-ለ-ኝ- ----------------------- አልቆይም፤ ተጨማሪ መስራት ስላለብኝ። 0
āl---o-i--- ---h--ma-ī -e-i-------la-ebi-yi. ā__________ t_________ m_______ s___________ ā-i-’-y-m-; t-c-’-m-r- m-s-r-t- s-l-l-b-n-i- -------------------------------------------- ālik’oyimi; tech’emarī mesirati silalebinyi.
Prečo už idete? ለምን-ን ነ- -ሚሄ-ት? ለ____ ነ_ የ_____ ለ-ን-ን ነ- የ-ሄ-ት- --------------- ለምንድን ነው የሚሄዱት? 0
l--ini-i----ewi -e-īh-du-i? l_________ n___ y__________ l-m-n-d-n- n-w- y-m-h-d-t-? --------------------------- leminidini newi yemīhēduti?
Som unavený. ደ-ሞኛል ደ____ ደ-ሞ-ል ----- ደክሞኛል 0
deki-ony--i d__________ d-k-m-n-a-i ----------- dekimonyali
Idem, pretože som unavený. የም--- -ለ ደከ----ው። የ____ ስ_ ደ___ ነ__ የ-ሄ-ው ስ- ደ-መ- ነ-። ----------------- የምሄደው ስለ ደከመኝ ነው። 0
ye---ē--w- --le-dek--eny- newi. y_________ s___ d________ n____ y-m-h-d-w- s-l- d-k-m-n-i n-w-. ------------------------------- yemihēdewi sile dekemenyi newi.
Prečo už cestujete? ለምንድ-----የሚ-ዱት? ለ____ ነ_ የ_____ ለ-ን-ን ነ- የ-ሄ-ት- --------------- ለምንድን ነው የሚሄዱት? 0
l--in---ni--e-i ----h-----? l_________ n___ y__________ l-m-n-d-n- n-w- y-m-h-d-t-? --------------------------- leminidini newi yemīhēduti?
Je už neskoro. መሽ------ፍ--) መ___ (______ መ-ቷ- (-ረ-ዷ-) ------------ መሽቷል (እረፍዷል) 0
meshi----i -ire-----li) m_________ (___________ m-s-i-w-l- (-r-f-d-a-i- ----------------------- meshitwali (irefidwali)
Cestujem, pretože je už neskoro. የ--ደ- ስ-መሸ--ስ--ፈደ-ነው። የ____ ስ___ （_________ የ-ሄ-ው ስ-መ- （-ለ-ፈ-）-ው- --------------------- የምሄደው ስለመሸ （ስለረፈደ）ነው። 0
y----ē-ew- -ilemes-----i-----e-e）----. y_________ s________ （________________ y-m-h-d-w- s-l-m-s-e （-i-e-e-e-e-n-w-. -------------------------------------- yemihēdewi silemeshe （silerefede）newi.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + amharčina (1-100) MP3 amharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.