Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   am የበታች አንቀጾች: ከሆነ

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [ዘጠና ሶስት]

93 [ዘጠና ሶስት]

የበታች አንቀጾች: ከሆነ

ni’usi ḥāregi – kehone

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. ያፈ--ኝ ---ሆነ አ-ውቅ-። ያ____ እ____ አ_____ ያ-ቅ-ኝ እ-ደ-ነ አ-ው-ም- ------------------ ያፈቅረኝ እንደሆነ አላውቅም። 0
ya-e-’ire--i --------e-ā-a---’i-i. y___________ i________ ā__________ y-f-k-i-e-y- i-i-e-o-e ā-a-i-’-m-. ---------------------------------- yafek’irenyi inidehone ālawik’imi.
Neviem, či sa vráti. ተመል-----ጣ --ደሆነ----ቅም። ተ___ የ___ እ____ አ_____ ተ-ል- የ-መ- እ-ደ-ነ አ-ው-ም- ---------------------- ተመልሶ የሚመጣ እንደሆነ አላውቅም። 0
temeli----e-īme-------de-on--ā-awik’im-. t_______ y________ i________ ā__________ t-m-l-s- y-m-m-t-a i-i-e-o-e ā-a-i-’-m-. ---------------------------------------- temeliso yemīmet’a inidehone ālawik’imi.
Neviem, či mi zavolá. እንደ-ደው--ኝ------። እ________ አ_____ እ-ደ-ደ-ል-ኝ አ-ው-ም- ---------------- እንደሚደውልልኝ አላውቅም። 0
i-----ī---i-il-nyi--law--’imi. i_________________ ā__________ i-i-e-ī-e-i-i-i-y- ā-a-i-’-m-. ------------------------------ inidemīdewililinyi ālawik’imi.
Či ma vôbec ľúbi? ድን-ት አያፈቅ-ኝ---ሆ-? ድ___ አ______ ይ___ ድ-ገ- አ-ፈ-ረ-ም ይ-ን- ----------------- ድንገት አያፈቅረኝም ይሆን? 0
di-i---i---a-ek’ir-ny--- -i----? d_______ ā______________ y______ d-n-g-t- ā-a-e-’-r-n-i-i y-h-n-? -------------------------------- dinigeti āyafek’irenyimi yihoni?
Či sa vôbec vráti? ድ--ት-ተመ-ሶ -ይ--- --ን? ድ___ ተ___ አ____ ይ___ ድ-ገ- ተ-ል- አ-መ-ም ይ-ን- -------------------- ድንገት ተመልሶ አይመጣም ይሆን? 0
d--i-eti-teme---- -yi-e-’--- yi----? d_______ t_______ ā_________ y______ d-n-g-t- t-m-l-s- ā-i-e-’-m- y-h-n-? ------------------------------------ dinigeti temeliso āyimet’ami yihoni?
Či mi vôbec zavolá? ድ-ገ- -ይደው---ም ይሆን? ድ___ አ_______ ይ___ ድ-ገ- አ-ደ-ል-ኝ- ይ-ን- ------------------ ድንገት አይደውልልኝም ይሆን? 0
d-n-g-t----i-ew----iny----yi--n-? d_______ ā_______________ y______ d-n-g-t- ā-i-e-i-i-i-y-m- y-h-n-? --------------------------------- dinigeti āyidewililinyimi yihoni?
Pýtam sa, či na mňa myslí. ስለ--- ቢ--ብ-ብ- -ራ---ጠየ-ኝ። ስ_ እ_ ቢ___ ብ_ እ___ ጠ____ ስ- እ- ቢ-ስ- ብ- እ-ሴ- ጠ-ኩ-። ------------------------ ስለ እኔ ቢያስብ ብዬ እራሴን ጠየኩኝ። 0
s-le in- bīyas-b-----ē -ra-ēni-t--y-k-n-i. s___ i__ b_______ b___ i______ t__________ s-l- i-ē b-y-s-b- b-y- i-a-ē-i t-e-e-u-y-. ------------------------------------------ sile inē bīyasibi biyē irasēni t’eyekunyi.
Pýtam sa, či má nejakú druhú. ሌ- ---ቢይዝ-----------የ-ኝ። ሌ_ ሰ_ ቢ___ ብ_ እ___ ጠ____ ሌ- ሰ- ቢ-ዝ- ብ- እ-ሴ- ጠ-ኩ-። ------------------------ ሌላ ሰው ቢይዝስ ብዬ እራሴን ጠየኩኝ። 0
l-la -e-i---yi-isi bi-ē i--s--- t-eyeku--i. l___ s___ b_______ b___ i______ t__________ l-l- s-w- b-y-z-s- b-y- i-a-ē-i t-e-e-u-y-. ------------------------------------------- lēla sewi bīyizisi biyē irasēni t’eyekunyi.
Pýtam sa, či klame. ቢ-- ብዬ ---ን-ጠየ-ኝ። ቢ__ ብ_ እ___ ጠ____ ቢ-ሽ ብ- እ-ሴ- ጠ-ኩ-። ----------------- ቢዋሽ ብዬ እራሴን ጠየኩኝ። 0
b-----i-bi-ē-ir-sē---t-eye--ny-. b______ b___ i______ t__________ b-w-s-i b-y- i-a-ē-i t-e-e-u-y-. -------------------------------- bīwashi biyē irasēni t’eyekunyi.
Či len na mňa myslí? እኔ--እያሰ-- -ሆ- -ይ? እ__ እ____ ይ__ ወ__ እ-ን እ-ሰ-ኝ ይ-ን ወ-? ----------------- እኔን እያሰበኝ ይሆን ወይ? 0
inē-i-i-a---e--i ---on- -eyi? i____ i_________ y_____ w____ i-ē-i i-a-e-e-y- y-h-n- w-y-? ----------------------------- inēni iyasebenyi yihoni weyi?
Či len nemá nejakú druhú? ሌላ--- ይ- -ሆ- ወይ? ሌ_ ሰ_ ይ_ ይ__ ወ__ ሌ- ሰ- ይ- ይ-ን ወ-? ---------------- ሌላ ሰው ይዞ ይሆን ወይ? 0
lēla -ew- y-z- --h--i--e--? l___ s___ y___ y_____ w____ l-l- s-w- y-z- y-h-n- w-y-? --------------------------- lēla sewi yizo yihoni weyi?
Či len hovorí pravdu? እ-ነ-ን -ግ-ኝ ይ-- -ይ? እ____ ነ___ ይ__ ወ__ እ-ነ-ን ነ-ሮ- ይ-ን ወ-? ------------------ እውነቱን ነግሮኝ ይሆን ወይ? 0
i---et--i ne--ro-y--y-honi---yi? i________ n________ y_____ w____ i-i-e-u-i n-g-r-n-i y-h-n- w-y-? -------------------------------- iwinetuni negironyi yihoni weyi?
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. በርግጥ--ወ--ል----ብ- እጠረጥ-ለ-። በ___ ይ____ ወ_ ብ_ እ_______ በ-ግ- ይ-ደ-ል ወ- ብ- እ-ረ-ራ-ው- ------------------------- በርግጥ ይወደኛል ወይ ብዬ እጠረጥራለው። 0
b-rig-t-- -i-ede-y--i -e-i -i--------et’-r-----. b________ y__________ w___ b___ i_______________ b-r-g-t-i y-w-d-n-a-i w-y- b-y- i-’-r-t-i-a-e-i- ------------------------------------------------ berigit’i yiwedenyali weyi biyē it’eret’iralewi.
Pochybujem o tom, či mi napíše. ይጽ-----ወይ-ብዬ-እ--ጥ--ው። ይ_____ ወ_ ብ_ እ_______ ይ-ፍ-ኛ- ወ- ብ- እ-ረ-ራ-ው- --------------------- ይጽፍልኛል ወይ ብዬ እጠረጥራለው። 0
y---’i-ili--ali w--i -iy- --’--et’ir---w-. y______________ w___ b___ i_______________ y-t-’-f-l-n-a-i w-y- b-y- i-’-r-t-i-a-e-i- ------------------------------------------ yits’ifilinyali weyi biyē it’eret’iralewi.
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. ያ-ባኛ--ወ---ዬ--ጠ---ለው። ያ____ ወ_ ብ_ እ_______ ያ-ባ-ል ወ- ብ- እ-ረ-ራ-ው- -------------------- ያገባኛል ወይ ብዬ እጠረጥራለው። 0
y---ba---li we-i--iy--i----et’iralew-. y__________ w___ b___ i_______________ y-g-b-n-a-i w-y- b-y- i-’-r-t-i-a-e-i- -------------------------------------- yagebanyali weyi biyē it’eret’iralewi.
Ći ma má len naozaj rád? በውነ--ይወ-- ይ-ን? በ___ ይ___ ይ___ በ-ነ- ይ-ደ- ይ-ን- -------------- በውነት ይወደኝ ይሆን? 0
b-w---ti y-wede-yi -i-o-i? b_______ y________ y______ b-w-n-t- y-w-d-n-i y-h-n-? -------------------------- bewineti yiwedenyi yihoni?
Či mi len napíše? ይፅፍ-- -ሆ-? ይ____ ይ___ ይ-ፍ-ኝ ይ-ን- ---------- ይፅፍልኝ ይሆን? 0
yi--s’-fi-in-i -ih---? y____________ y______ y-t-s-i-i-i-y- y-h-n-? ---------------------- yit͟s’ifilinyi yihoni?
Či sa len so mnou ožení? ያ-ባ- ይ--? ያ___ ይ___ ያ-ባ- ይ-ን- --------- ያገባኝ ይሆን? 0
y--ebanyi y-----? y________ y______ y-g-b-n-i y-h-n-? ----------------- yagebanyi yihoni?

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...